V rámci seriálu o starých ovocných odrodách, ktoré pestovali naši predkovia v Malokarpatskom regióne, ako ďalšiu predstavujeme starú Škótsku jesennú odrodu jablone
Je možné, že o tejto jabloni počujete prvý krát, možno ste ju pestovali a možno ju poznáte pod iným názvom, napr. Grieve, JemsGriev, Dzems Griw a iné.
Ako je uvedené v úvode, ide o starú odrodu pochádzajúcu zo Škótskeho Edinburgu. Vypestoval ju okolo roku 1875 záhradník James Grieve ako semenáč z odrody Pottovo. Odroda je oficiálne zaregistrovaná od roku 1893, a to vďaka ovocinárskej škôlke Dickson z Edinburgu, ktorá ju začala množiť od roku 1880. V roku 1897 získala odroda ocenenie Award of Garden Merit od Royal Horticultural Society (Kráľovskej záhradníckej spoločnosti) sídliacej v Londýne. V roku 1906 mu táto spoločnosť udelila certifikát prvej triedy.
Plody sú stredné až veľké, nepravidelné, guľovité až kužeľovité, jemne rebrované. Váha plodov je od 150 – 200 g. Dužina je krehká, jemná, veľmi šťavnatá, sladko-kyslá, aromatická, jemne pikantná, bielo-žltá. Na vzduchu dužina jemne nehnedne. Šupka plodov je pevná, pružná, hladká, lesklá, suchá, neskôr mastná, žlto-zelená, neskôr žltá, oranžovo až červeno melírovaná. Na povrchu sú málo výrazné bledé lenticely. Stopka je stredne dlhá, jemne zakrivená a zapustená je v hlbokej stopkovej jamke, z ktorej vyčnieva, Stopková jamka je mierne lúčovito hrdzavá.
Plody sa zbierajú od polovice augusta do polovice septembra (ak sa nechajú prezrieť na strome, tak zmúčnatejú a opadávajú), konzumne dozrievajú v septembri až októbri (najneskôr dva týždne po zbere dosiahnú plody svoju najlepšiu chuť) a uskladnené vydržia do októbra až decembra.
Strom rastie v mladosti intenzívne, má širokú pyramidálnu, zahustenú korunu. Dorastá do výšky cca 6 – 8 metrov. V Malých Karpatoch sa mu relatívne dobre darí, keďže dobré znáša podmienky do nadmorskej výšky cca 600 m.n.m.. Je relatívne nenáročný na polohu, vyžaduje len ochranu pred vetrom. Zvláda jednak pôdu suchú, ale aj premočenú, najlepšie sa mu však darí v dobre úrodnej a primerane vlhkej pôde. Do plodivosti nastupuje v 3 až 5 roku po vysadení. Úroda je vysoká a pravidelná. Vzhľadom na to, že plodí po 1 – 3 plodoch v zhlukoch, odporúča sa prebierka plodov.
Odporúča sa pestovať ako polokmeň, alebo vysokokmeň. Je nenáročná na rez, vyžaduje však každoročný zmladzovací rez, čím predchádzame starnutiu a vyčerpaniu.
Ak vás James Grieve zaujal a uvažujete o jeho pestovaní, prikladám ešte pár údajov. Používa sa na priamu konzumáciu, muštovanie, výrobu lekváru, varenie a destilovanie.
Medzi výhody tejto odrody patrí:
- vysoká odolnosť voči mrazu v dreve a kvete
- veľmi dobrý opeľovač
- vysoká plodivosť
- stredná odolnosť voči monilióze, chrastavitosti a múčnatke
- pri pestovaní vo vyššej nadmorskej výške majú plody dlhšiu trvácnosť
Nevýhodou je:
- silne náchylná na rakovinu
- silne náchylná na vlnačku krvavú
- v prehnojených pôdach a počas vlhkého leta je náchylná na horkú škvrnitosť
- vplyvom vetra plody v čase dozrievania padajú
- plody citlivé na otlak
Ak si chcete zasadiť James Grieve, odporúčame jesennú výsadbu, najskôr začiatkom novembra. A kde? Tam, kde bude mať dostatok slnka a primerane vlhkú pôdu.
Dobrými opeľovačmi pre James Grieve sú: Báthske, Granny Smith, Parkerovo, Signe Tillisch, Červené Štetínske, Šampión, Antonovka kamenička, Bismarkovo, Ingrid Marie, Ribstonské, Zelené Rhodeislandské, Landsberská reneta, Hammersteinovo, Zvonkové, Coxová reneta, Boskoopské červené, Croncelské, Golden delicious, Lord Lambourne, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Hájková muškátová reneta, Gravštínske, McIntosh, Hodvábne biele zimné, Aderslebenský kalvil, Peasgoodovo, Boikovo, Stark eraliest, Wealthy, Matkino, Berlepschová reneta, Borovinka a ďalšie.
Zasadením jablone sa zavďačíte nie len svojim deťom, či vnukom, ale aj ďalším generáciám.
(JS)
