V rámci seriálu o Malokarpatských ovocných stromoch, resp. starých odrodách ako ďalšiu predstavujeme starú letnú odrodu hrušky pôvodom pravdepodobne z Francúzska.
Nie tak bežná stolová odroda. Nás však potešilo, že sme na ňu pri túlaní v Malokarpatskom regióne narazili. Krásny strom a ešte krajšie plody.
Je možné, že o tejto hruške počujete prvý krát. Možno ju však poznáte pod iným názvom zaužívaným u nás, či v zahraničí, ako napríklad: Nagowitz, Nagowitzbirne,
Nagovička, Pero di Nagewitz, Nakowitz, Schnabelbirne, Nagewitz, Figbirne, Lange Nagowitz, Nagevitz körté, Nágovics kötefa, Nagewitzbirne a iné.
Ako je napísané v úvode, ide o starú pravdepodobne francúzsku odrodu. Jedna z prvých písomných zmienok pochádza z roku 1774, kedy sa pestovala v kartuzianskej škôlke v Paríži. Je však pravdepodobné, že táto odroda bola spomínaná v dokumente zo Sedmohradska (Rumunsko) už v roku 1597
Plody sú menšie až stredné, dlhé, kužeľovité, fľaškovitého tvaru a guľovité smerom ku kalichu. Dlžka plodov je 55 – 65 mm.
Dužina je šťavnatá, hrubozrnná, sladká, korenistá, zeleno-biela. Šupka plodov je pružná, hladká, zelenkastá, neskôr žltkasto-zelená, bez líčka. Celý plod je husto pokrytý výraznými zelenými lenticelami. Stopka je dlhá, drevnatá, zelená, smerom prechádza do dužinatých, zvlnených krúžkov. Kalich je vystupený, otvorený a niekedy hrdzavý.
Plody sa zbierajú od konca júla do začiatku augusta, konzumne dozrievajú okamžite a uskladnené vydržia max. dva týždne.
Strom v mladosti rastie bujne. Tvorí vzpriamenú vysokú, kužeľovitú korunu, ktorej husto rozvetvené konáre v neskoršom veku ovísajú. Patrí medzi hrušky s nižším vzrastom, dorastá do výšky cca 5 – 7 m. Je nenáročný na pestovanie. Najviac mu vyhovuje slnečné, prípadne polotienisté stanovisko. Uprednostňuje hlbokú a výživnú, nie však premočenú pôdu. Vďaka svojej odolnosti voči vetru je vhodná aj na líniovú výsadbu.
Plodiť začína relatívne neskoro, a to 5 – 8 roku po vysadení, pričom plodivosť je vysoká a pravidelná. V Malých Karpatoch dobré znáša podmienky do nadmorskej výšky cca 500 m.n.m.
Odporúča sa pestovať ako polokmeň a vysokokmeň. Vyžaduje len sporadický redukčný rez.
Výskyt Nagevicovej hrušky je dnes v Malých Karpatoch zriedkavý. K dnešnému dňu sme našli len jeden stromov.
Ak vás Nagevicová zaujala a uvažujete o jej pestovaní, prikladám ešte pár údajov. Používa sa predovšetkým na priamu konzumáciu, zaváranie, destiláciu, muštovanie, sušenie.
Medzi výhody tejto odrody patrí:
- vysoká mrazuvzdornosť v dreve a kvete
- dobrý opeľovač
- vysoká odolnosť voči opadávaniu vplyvom vetra
- vysoká odolnosť voči múčnatke a rakovine
- vhodná na líniovú výsadbu
Nevýhodou je:
- stredná voči chrastavosti v uzavretých a vlhkých polohách
Ak si chcete zasadiť túto hrušku, odporúčame jesennú výsadbu, najskôr začiatkom novembra. A kde? Tam, kde bude mať dostatok slnka.
Dobrým opeľovačom pre Nagevicovú je Clappová.
Jej zasadením sa zavďačíte nie len svojim deťom, či vnukom, ale aj ďalším generáciám. Taká hruška totiž rastie a prináša plody aj viac ako 200 rokov.
(JS)
