Kto nás dlhodobo sleduje, vie, že sa venujeme jednak starým odrodám ovocných stromov rastúcim v Malokarpatskom regióne, ale tiež lokálnej histórii v spojitosti s obcou Horné Orešany.
Spolu s nami spoznávate miestopis, vyvraciame tradované mýty a legendy, prezentujeme dejiny prostredníctvom dobovej tlače a venujeme sa prezentácii známych, menej známych, ale aj neznámych osobností. Za posledné roky sme si pripomenuli Františka Hégera (vedca), Jána Hečka (herca), Evu Kollárovičovú (pôrodnú babu), Viktora Brósa (hudobného skladateľa), Františka Petrašoviča (sochára), Stanislava Štibraného (ovocinár, rezbár) a ďalších. Zároveň sme dejinám obce prinavrátili Petara Ljubića (kňaza), Hermana Dušinského (rabína), Pavla Jedličku (kňaza a historika) atď.
Dnešný článok patrí práve do tejto druhej kategórie a prioritne je určený hornoorešancom. Určite však zaujme aj všetkých, ktorých zaujíma lokálna história, či I. svetová vojna.
Dnes vám chceme predstaviť človeka, ktorého sme už v minulosti okrajovo spomenuli pri príležitosti spomienky na hrôzy I. svetovej vojny. V dnešný deň si totiž pripomíname 130. výročie narodenia nášho rodáka
Štefana BRESTOVANSKÉHO (*9.9.1896, Horné Orešany, Rakúsko uhorská monarchia – † Praha ?), legionár
Teraz si určite poviete, že prečo práve jeho? Prečo nie iného legionára? Áno z našej obce pochádzalo viacero legionárov. Písali sme o nich v roku 2025 v článku LEGIONÁRI. Štefan Brestovanský má však medzi nimi osobitné postavenie. Tým však nemyslíme vojenskú hodnosť.
Ale poďme poporiadku. Ako sme už napísali vyššie narodil sa 9.9.1896 v Horných Orešanoch. Skôr ako dostal povolávací rozkaz do Rakúsko-uhorskej armády po vypuknutí I. svetovej vojny, vyučil sa za krajčíra.
V armáde pôsobil v 13. honvédskom pešom pluku a bol nasadený vo Volynskej oblasti vtedajšieho Cárskeho Ruska (dnešná Ukrajina). Dňa 28.7.1916 bol zajatí pri meste Luck (Луцьк) vo Volynskej oblasti.
Následne 6.11.1917 požiadal v Šebetovke (dnes Šepetivka) o zaradenie do tzv. záložného pluku Československej légie v Rusku. Následne bol 12.11.1917 prevelený do 21. československého streleckého pluku (peší pluk) Československej légie vo Francúzsku. V československej légii pôsobil až do 30.10.1919. Jeho posledným pôsobiskom bol 22. československý strelecký pluk. Ku dňu skončenia pôsobenia v légiách mal poddôstojnícku hodnosť čatár.
Štefan Brestovanský sa na rozdiel od mnohých hornoorešancov dožil konca I. svetovej vojny. Vojna však na ňom zanechala trvalé následky. Počas nej prišiel o ľavú nohu. Ako vojnový invalida – legionár dostal tzv. trafiku, ktorú prevádzkoval v Prahe.
A v čom je jeho výnimočnosť, prečo sme si ho vybrali? Neprestal byť aktívny ani po skončení vojny a po skončení pôsobenia v légiách. V rokoch 1918 – 1938 pôsobil akoredaktor organizácie Družina československých legionárov. Zároveň pôsobil vo vedení Spolku invalidov čs. légií v Prahe, v Československej obci legionárskej – Krč a v Kruhu francúzskych legionárov – Veľká Praha. Výnimočným ho robí aj fakt, že dňa 13.4.1919 odovzdával v Prahe vyznamenanie prvému prezidentovi ČSR T. G. Masarykovi.
Bol držiteľom Československej revolučnej medaily, Československej medaily za víťazstvo, Krížu v ťažkých dobách a Československého vojnového kríža 1914 – 1918 doplneného o dve lipové ratolesti na stuhe.
Tak ako aj v prípade iných osobností, aj tu sú medzery v tom, čo o Štefanovi Brestovanskom vieme. Nepoznáme jeho rodičov a ani súrodencov, nevieme, či sa po vojne oženil a či mal deti, nepoznáme ani dátum úmrtia a miesto jeho posledného odpočinku.
Nateraz si ho nechávame ako otvorený príbeh, na ktorom dopĺňaní naďalej pracujeme. Veríme, že v budúcnosti sa nám ho podarí celý poskladať.
fotografia: portrét Š. Brestovanského z tabla Kruhu francúzskych legionárov – Veľká Praha uverejnená v monografii Horné Orešany
(JS & MŽ)
