(Tvorca MALOKARPATSKÉHO BETLEHEMA)
Stalo sa už tradíciou, že vždy počas vianočného obdobia môžeme obdivovať v Kostole Mena Panny Márie v Horných Orešanoch jeden z najväčších drevených a zároveň pohyblivých betlehemov v Malých Karpatoch. Asi nie sme ďaleko od pravdy, keď povieme, že väčšina z vás o tomto betleheme ešte nikdy nepočula.
Všetci poznáme Slovenský betlehem z Rajeckej Lesnej či Banskoštiavnický betlehem. No to, čo máme doma, to nám akosi uniká. Je na škodu, že okrem miestnych o tomto unikáte takmer nik nevie.
A prečo takýto článok práve dnes? Niekto by povedal, veď je advent a blížia sa Vianoce – narodenie Krista Pána. No tým skutočným dôvodom je, pripomenutie si tvorcu betlehema majstra Stanislava Štibraného (*3.5.1938, Neštich/Smolenice – †11.12.2015 Horné Orešany) ovocinára, včelára, rezbára.
Týmto článkom zároveň uzatvárame tohtoročnú sériu článkov, prostredníctvom ktorých predstavujeme významné osobnosti (Petar Ljubić, Herman Dušinský, František Héger, Ján Hečko, Michal Pašek) obce Horné Orešany.
Stanislav Štibraný sa narodil tretieho mája 1938 v Neštichu Emílii a Vincentovi Štibraným ako druhé zo šiestich detí. Vychodil základnú a vtedajšiu strednú školu v Smoleniciach, ďalej pokračoval na odbornom učilišti v Bratislave, kde sa vyučil za univerzálneho nástrojára. V roku 1961 si vzal za manželku Annu Volekovú, s ktorou mal jedného syna.
Medzi jeho záľuby patrilo najmä záhradkárstvo, ovocinárstvo, a včelárstvo. Viac ako 40 rokov pôsobil ako dôverník Slovenského zväzu včelárov v Horných Orešanoch. Amatérsky sa zaujímal tiež o rezbárstvo. Z dreva rád vyrezával obrazy, najmä s prírodnou a náboženskou tematikou.
Počas návštevy Slovenského betleheme Rajeckej Lesnej mu skrsol nápad postaviť vlastný pohyblivý betlehem. Fotky betlehema z Rajeckej Lesnej zachytené na 35 mm film mu slúžili ako inšpirácia ku vlastnej tvorbe. Prvotnou myšlienkou bolo vyrobiť iba ústrednú časť – výjav z Biblie s narodením Ježiša a ľudí, ktorí sa mu prišli pokloniť so svojimi darmi.
Rezbárskym a konštrukčným prácam na betleheme sa venoval počas zimných mesiacov, kedy nebolo veľa práce pri včelách a v záhrade. Materiál a súčiastky na pohonné mechanizmy si vyrábal sám alebo s pomocou známych. Takmer celé dielo vyrobil na kolene použitím čohokoľvek, čo bolo dostupné, od reťaze na bicykel, cez motorček od stieračov z auta, po gramofónové gumičky.
Najnáročnejšou časťou bolo vyrezať postavičky, presnejšie dať tváram výraz. Po dokončení ústrednej časti sa rozhodol pridať scénu zo života šustra a dvojicu chystajúcu drevo na kúrenie. Nemalú dávku kreativity vyžadovalo vymyslieť, ako rozpohybovať postavičky pri ich činnostiach. Tým práca zďaleka neskončila. Každú zimu pridal ďalšiu časť zo života obyčajných ľudí z malokarpatského regiónu – vinárov, pekárov, roľníkov, kováčov, mlynárov, bubeníka vyhlasujúceho noviny, mäsiara, kolára a včelára.
Celkovo tak betlehem narástol do šírky až 2,65 metra a zahŕňa 82 ľudských postáv v 16 scénach, z toho je 32 pohyblivých. Malokarpatský betlehem bol podľa slov jeho autora venovaný jeho trom vnúčatám. Je pozoruhodné, že toto dielo vytvoril svojpomocne a bez akéhokoľvek formálneho umeleckého vzdelania.
Majstre ďakujeme!
