(*11.2.1930 Dolné Orešany, okr. Trnava – †21.12.1997 Schenectady, New York, USA)
Narodil sa síce v Dolných Orešanoch (do mlynárskej rodiny), ale hneď po narodení (vraj už po troch dňoch) sa presťahovala do Horných Orešian, kde býval v poslednom dome v Hoštákoch. Ako spomína jeho rovesník Rudolf Mesíček „jeho dom bol posledný pred pasienkami (Horné lúky), kde sme spolu chodili pásť kozy. Po absolvovaní základného (Horné Orešany) a stredoškolského (Trnava) vzdelania pokračoval štúdiom na Fakulte elektrotechniky SVŠT v Bratislave. Študoval v odbore Konštrukcia elektrických strojov a zariadení. Štúdium ukončil v roku 1954 získaním titulu inžinier.
Po ukončení štúdia pokračoval ako vývojový konštruktér vo Vsetíne. V roku 1960 sa vrátil na svoju Alma mater (STÚ v Bratislave), kde pôsobil vo funkcii odborného asistenta. Počas tohto pôsobenia získal titul PhD. a Doc. a bol vymenovaný za vedeckého poradcu Komisie ČSL pre karbónové materiály.
V ČSR bol priekopníkom v oblasti zavádzania Hilbertových rovnomenných priestorov a funkcii elektromagnetickej teórie Bergmana a Greena. Výsledky jeho práce sa uplatnili v Škode Plzeň a Siemens Berlín.
Jeho túžbou bolo pracovať v profesionálnych zahraničných laboratóriách. Preto keď sa naskytla príležitosť ušiel z ČSSR s celou rodinou (manželka, syn a dcéra). Konkrétne sa mu podarilo opustiť východný blok cez Juhosláviu. Odtiaľ sa dostal do talianskeho Terstu a odtiaľ do rakúskej Viedne. Tam v rokoch 1968 – 1969 prednášal vo Viedni na Technickej univerzite ako vývojový pracovník.
V roku 1969 odišiel do USA kde pôsobil v špičkových technologických spoločnostiach ako Excello, Draper Laboratory (ktoré patria pod NASA), CTI – Cryogenic, General Elektric, Mechanical Institute of Technology. Pracoval na výskume a vývoji leteckých motorov. Podieľal sa tiež na projekte NASA – letu Apollo na mesiac, čo potvrdil aj kozmonaut Eugen A. Cernan.
Podieľal sa na vývoji kazetových diskov, lineárnych motorov a generátorov s vesmírnymi aplikáciami, vynašiel jednofázové zotrvačné alternátory pre aplikácie vysokých rýchlostí, zlepšil konštrukcie obrovských turbogenerátorov pre morské plavidlá, zaoberal sa nestálymi fyzikálnymi zmenami telies v absolútnej vysokej a nízkej teplote, ktoré vznikajú pri letoch rakiet v medziplanetárnom priestore. V USA pracoval aj na obranných a vojenských technológiách pre armádu. Je autorom viacerých patentov a vynálezov. Svoj výskum orientoval aj na navigačné systémy dopravných vozidiel na zemi, na mori, pod vodou a vo vesmíre. Nezabúdal ani na mladšie generácie vedcov, ktorým predával ako pedagóg svoje vedomosti. Prednášal na viacerých univerzitách v Európe a Amerike.
V roku 2005 získal jedno zo svojich najvýznamnejších ocenení, keď ho spoločenstvo IBC v Cambridgi ocenilo in memoriam a stal sa členom TOP 100 univerzity v Cambridge, čím sa zapísal medzi najvýznamnejšie vedecké osobnosti sveta.
(JS)
foto zdroj: 3. Národné letecké dni, 2009, str. 52
