pohľad na Synagógu Status quo ante a pomník umučeným
Dnes si na Slovensku pripomíname pamätný Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý odkazuje na konkrétnu udalosť – prijatie tzv. Židovského kódexu (Nariadenie o právnom postavení Židov č.198/1941 Sl. z.), ktorý prijala Vláda ľudáckej Slovenskej republiky 9. septembra 1941.
V minulých rokoch sme si tento deň pripomenuli článkami „KAROL SIDOR VYŽEŇ ŽIDOV!“ (v ktorom sme sa zamerali na pohnuté osudy Hornoorešanských židov počas Slovenského štátu) a „80. ROKOV OD DEPORTÁCIÍ HORNOOREŠANSKÝCH ŽIDOV“. Oba články sa venovali rodinám Erdešiových a Dušinských.
Dnešnou hiSTORKOU, ktorá nás vráti do roku 1934 voľne naviažeme na osudy rodiny Dušinských. Pre hornoorešancov je to nie len možnosť spoznať bývalých rodákov a zoznámiť sa s ich životnými osudmi, ale aj príležitosť zamyslieť sa nad tým, či nie je na čase postaviť sa čelom ku krivdám, ktoré naša spoločnosť napáchala.
Prostredníctvom článku vám predstavíme jedného člena rodiny Dušinských a to Hermana Dušinského. Už počujem: „a to je kto?“ Doteraz sme toto meno nikdy nespomenuli, a tak je takáto otázka oprávnená. O tomto človeku nenájdete nikde žiadnu zmienku. Aj ja som na Hermana Dušinského narazili úplne náhodou, a to pri hľadaní podkladov pre úplne iný článok.
Nájdený novinový článok a znovu nájdený hornoorešanec pred nás (Ober Nussdorf) zároveň postavili otázku, ku ktorej sa pravidelne vraciame. Kto je osobnosť obce, resp. čo definuje to špecifikum, ktoré rozhoduje pridelení takéhoto ocenenia?
Stačí byť učiteľom, kňazom, rehoľnou sestrou, zamestnancom v štátnej správe a v prípade potreby privrieť oči nad tým, čo nevyhovuje kladnému profilu? Žiaľ musíme skonštatovať, že v spoločnosti to tak funguje.
S týmto prístupom sa našťastie nestotožňujeme. Každú tzv. „osobnosť“ posudzujeme osobitne. Článok je síce krátky a strohý, nám však poskytuje dostatok údajov na jeden záver. Osoba Hermana Dušinského napĺňa všetky podmienky na označenie osobnosť obce Horné Orešany.
Aby sme plne ocenili osobu Hermana Dušinského, musíme sa pozrieť aj na prostredie z ktorého vyšiel a ktoré ho vychovalo. Vďaka Pavlovi Jedličkovi, ktorý ako kňaz pôsobil v Horných Orešanoch od roku 1874 vieme, že v druhej polovici 19. storočia žilo v obci viac ako 60 obyvateľov židovskej národnosti. Z iných dobových zdrojov tiež vieme, že v obci nemali svoju synagógu a ani cintorín, a že všetky úkony spojené s ich životom prebiehali v obci Častá, pod ktorú patrili.
Rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie a následný pogrom na židov viedol k tomu, že za prvej Československej republiky ich v obci zostalo žiť len 9. Je priam až neuveriteľné, že práve táto malá komunita vychovala budúceho hlavného Trnavského rabína a zároveň prvého rabína, ktorý kázal v slovenčine.
Žiaľ dlho si neužil svoje postavenie. S príchodom Slovenského štátu začal stúpať útlak a odpor proti židom, ktorý viedol až k ich tragickým osudom v koncentračných táboroch.
Som si vedomý, že článok veľa veci nezodpovedal. Napadajú ma otázky ako: ako sa volala jeho žena, mal deti, prežil niekto z rodiny útrapy vojny, existuje jeho fotografia? To sú len niektoré z otázok, na ktoré budeme musieť v budúcnosti hľadať odpovede.
(JS)
PS: aby sme vás trochu navnadili, prezradím, že v tomto roku môžete očakávať predstavenie ešte dvoch osobností.
