Už sú to tri roky od uverejnenia článku, „Tajomná hruška v Karpatoch“, ktorý vyšiel v Modranských zvestiach a ktorým sme naštartovali pátranie po hruške ŠEMENDZII. Za ten čas sa toho v súvislosti s už spomenutou šemendziou udialo naozaj veľa.
Dnes už poznáme v Malokarpatskom regióne 3 +1 odrody hrušky, ktoré nesú pomenovanie šemendzia a zmapovali sme takmer 30 starých šemendzií (s vekom nad 100 rokov) vo viacerých obciach.
Traduje sa, že za výsadbou šemendzie treba hľadať panovníčku Máriu Teréziu, ktorá ich výsadbou chcela mimo iné predchádzať hladomoru. Nech už to bolo akokoľvek, na šemendzie môžete naraziť nielen v Malých Karpátoch, ale aj Bielych Karpátoch, Považskom Inovci, v okolí Skalice, na Sobotištských kopaniciach a určite aj na ďalších miestach.
Spomenul som, že k dnešnému dňu sú zmapované 4 rôzne šemendzie. Tou prvou je šemendzia, ktorej sme dali pracovný názov „Modranská“. Tou druhou bola šemendzia zo záhorskej strany Malých Karpát. Po uverejnení článku a hlavne v dôsledku realizácie výstav starých odrôd v Modre a Trnave, ako aj vďaka našej nepretržitej publikačnej činnosti a osvete sa nám začali ozývať ľudia z rôznych kútov Malokarpatského regiónu. Ešte v tom istom roku sme v Modre narazili na ďalšiu variáciu šemendzie, a tak sme boli nútení Modranskú šemendziu premenovať na „Modranskú 1“ a novo zmapovanej sme dali označenie „Modranská 2“.
Nie vždy viedla cesta k šemendziam priamo. Často sme na ne narazili pri obhliadke iných ovocných stromov a počas rozhovorov. Takto začal aj rok 2026, kedy sa bežná obhliadka starej jablone zmenila na výlet do strateného ovocného sveta, ktorý bol zakončený: „…. a susedovu veľkú hrušku sce vidzeli? Hovoríme jej šemendzia.“ Už teraz sme zvedaví na plody tohto majestátneho stromu.
Čas je neúprosný, a tak sa nám neustále stáva, že stromy, ktoré sme zmapovali porazilo, zasiahli prírodné živly, prípadne im pomohol človek napr. s motorovou pílou. Neobchádza to ani šemendzie. Práve jednu zo zmapovaných už rásť nenájdete. Búrka sa postarala o totálnu skazu. Našťastie sa nám ju podarilo včas namnožiť. Práve v takýchto chvíľkach si uvedomujeme, že naša činnosť má zmysel.
Uvedomujeme si však aj to, že Malokarpatský región (od Devína po Čachtice) je veľký a nie vždy musíme mať šťastie, že nás niekto upozorní na šemendziu. Tých čo zachovávajú takúto vedomosť (hlavne staršie generácie), je z roka na rok menej a mladí (aj keď nechceme paušalizovať) často tieto veľké hrušky (resp. akýkoľvek veľký strom), vnímajú skôr ako príťaž. Ako niečo čo im tieni, zaberá veľa miesta, upcháva lístím odkvapy a produkuje množstvo odpadu. Takéto stromy od ich konca často oddeľuje len fakt, že ešte žijú rodičia, resp. starí rodičia. Mladí už na ich mieste s nedočkavosťou vidia bazén, altánok, krb a ak nejaký ovocný strom, tak najlepšie malý a štíhly.
A to je aj dôvod prečo píšem tento článok. Zhodli sme sa, že je to asi jediný spôsob, akým osloviť vás všetkých. Vás, ktorým pri dome, na humne, vo vinohrade, v sade, pri chate, na medzi atď. rastie hruška šemendzia, či akýkoľvek iný starý ovocný strom (hruška, jabloň, čerešňa, marhuľa, slivka, ringlota, mandľa, oskoruša, mišpuľa, dula, moruša atď.).
Aby sme predišli nedorozumeniu, „starým stromom v tomto kontexte rozumieme strom zasadený pred rokom 1952. Zaujímajú nás však aj také stromy, ktoré sú potomkami takýchto stromov (napr. ak ste si priniesli z rodičovského domu naštepenú jabloň na svoju novú adresu, alebo ste si hrušku preštepili, lebo pôvodný strom už dožíval). Je nám jasné, že nie všetci sú na sociálnych sieťach. Preto by sme vás chceli požiadať o šírenia tejto našej výzvy aj mimo online priestoru. Za čo vám vopred ďakujeme.
Vráťme sa však ešte k úvodu článku. Cca 30 zmapovaných stromov hrušky šemendzie môže na niekoho pôsobiť, že to je dosť málo. Ak však porovnám tento počet z počtom iných zmapovaných odrôd v Malokarpatskom regióne, je to vysoký nadpriemer, a to sme stále na začiatku.
Pre nás je zaujímavé, že máme potvrdené 3 šemendzie. Tá štvrtá (označená ako +1) ešte čaká na svoje definitívne potvrdenie. Pre nás je však už teraz zaujímavá svojou veľkosťou plodov (najväčšie aké sme doteraz zmapovali) a tiež tým, že dozrieva výrazne neskôr, ako ostatné šemendzie. Ak by sme vychádzali len z tvaru, tak je podobná „Modranskej 1“.
V našom združení veríme, že tento článok dopadne na úrodnú pôdu, a že sa dostane k tým, ktorí si šemendziu zachovávajú ako svoj rodinný poklad. Rovnako aj k tým, ktorí už síce šemendziu nemajú, ale majú na ňu spomienky. Budeme radi ak sa s nami o ne podelíte a tak spoločne zachováme pamäť na túto jedinečnú hrušku živú.
Pre nás sú zaujímavé nie len stromy. Zaujímajú nás aj spôsoby spracovania plodov (sušenie, muštovanie atď.), ale aj rôzne tradície, ktoré sa s nimi spájajú. Napríklad ľudové pesničky v ktorých sa spomína a pod. A možno prídete s niečím, o čom sme doteraz vôbec netušili. Ozvať sa nám môžu aj tí, ktorí by šemendziu zase radi pestovali. Radi im pomôžeme.
Pre tých, ktorí šemendziu nepoznajú a chceli by zistiť ako chutí, ako aj pre tých ktorí si chcú na jej chuť zaspomínať, pridávam ešte pozvánku. Chuť šemendzií, ale aj ďalších odrôd hrušiek a jabloní môžete zažiť 3. októbra 2026 na výstave starých odrôd v Modre a 10. októbra 2026 na výstavy starých odrôd v Trnave. Tešíme sa na vás.
(JS)