V Malokarpatskom regióne nerástli a nerastú len jablone a hrušky. Preto v najbližších týždňoch a mesiacoch budeme spolu okrem už spomenutých jabloní a hrušiek spoznávať aj čerešne, višne, slivky, ringloty či marhule.
Ako prvú v rámci seriálu o starých ovocných odrodách, ktoré pestovali naši predkovia v Malokarpatskom regióne, predstavujeme čerešňu pôvodom z Nemecka.
Je možné, že o tejto čerešni počujete prvý krát, možno ste ju však pestovali a možno ju poznáte pod iným názvom, napr. Germersdorfer Große, Bigarreau de Germersdorf, Germersdorfer Riesenkirsche, Germersdorfer Riesen, Germersdorfer, Mertschings Sämling a iné.
Ako je uvedené v úvode, ide o starú odrodu pochádzajúcu z Nemecka. Ide o náhodný semenáč z obce Germersdorf, ktorá leží neďaleko mestečka Guben v spolkovej krajine Brandenbursko. Objavená bola v polovici 19. storočia.
Plody sú veľké až veľmi veľké (21 – 25 mm široké, 22 mm vysoké), široko-srdcovité s výrazným tupým hrotom. Váha plodov je cca 8 až 12 g. Dužina je stredne pevná, jemná, chrumkavá, veľmi šťavnatá, sladko-kyslá, výrazne aromatická, jemne korenistá, tmabo-červená až hnedo-červená. Šupka plodov je pevná, hrubšia, hladká, veľmi lesklá, zelená, neskôr ružovkastá a nakoniec tmavohnedo-červená (nikdy nie je úplne čierna). Stopka je dlhá (cca 40 – 55 mm), hrubá, zelená zapustená v plytkej stopkovej jamke. Listy sú veľké (160 mm dlhé a 70 mm široké), podlhovasté, špicaté, s hrubo ozubeným okrajom. Kvet sa objavuje neskôr ako u iných odrôd čerešní. Šev je plochý, na svetlejších plodoch sa prejavuje ako tmavočervená čiara. Kôstka je podlhovastá až tupo vajcovitá, niekedy oválna, bez alebo len s nejasným hrotom. Jej hmotnosť je cca 0,37 g a veľkosť 11 – 13 mm výška, 7,5 – 8,5 šírka a 9,5 – 10 hrúbka. Odlučiteľnosť kôstky od dužiny v závislosti od zrelosti je stredná až dobrá. Chrbtová línia len mierne vystupuje, zvyčajne zvráskavená. Bočné hrebene nie sú vždy prítomné, sú rovnobežné alebo mierne zakrivené a zbiehajú sa do ostrého centrálneho hrebeňa.
Plody dozrievajú v 4 – 5 čerešňovom týždni (v závislosti od lokality to môže byť od polovice júna do polovice júla), na strome sa udržia a 2 až 3 týždne.
Strom rastie v mladosti intenzívne, neskôr rast spomaľuje. Má široko-pyramidálnu, rozvetvenú, bujnú, vysokú korunu. Dorastá do výšky cca 5 – 8 metrov a šírky 5 – 7 metrov. V Malých Karpatoch sa mu relatívne dobre darí, keďže dobré znáša podmienky do nadmorskej výšky cca 600 m.n.m. Je relatívne nenáročný na polohu a pôdu, uprednostňuje však slnečné alebo polotienisté polohy a teplé pôdy. Neznáša však ťažké ílovité a mokré pôdy.
Do plodivosti nastupuje pomerne skoro, a to v 3 až 5 roku po vysadení. Úroda je veľmi vysoká a pravidelná.
Odporúča sa pestovať ako polokmeň, alebo vysokokmeň a vyžaduje len sporadický redukčný rez
Ak vás Germersdorfská zaujala a uvažujete o jej pestovaní, prikladám ešte pár údajov. Používa sa na priamu konzumáciu, destilovanie, pečenie, muštovanie, výrobu lekváru a sirupu, sušenie a konzervovanie.
Medzi výhody tejto odrody patrí:
- vysoká odolnosť voči mrazu v dreve a stredná v kvete
- patrí medzi odrody s najväčšími plodmi
- vhodná aj na komerčne pestovanie
- vhodná na líniovú výsadbu
- stredná odolnosť voči monilióze
- vysoká a pravidelná výnosnosť
Nevýhodou je:
- pri silných a dlhotrvajúcich dažďoch zrelé plody praskajú a sú náchylné na moniliózu
- nakoľko ide o neskorú odrodu, je náchylnejšia na vrtivku čerešňovú
- počas dozrievania majú tendenciu praskať
Ak si chcete zasadiť Germersdorfskú čerešňu, odporúčame jesennú výsadbu, najskôr začiatkom novembra. A kde? Tam, kde bude mať dostatok slnka a primerane vlhkú pôdu.
Dobrými opeľovačmi pre Germersdorfskú sú: Hedelfingenská, Schneiderová, Napoleonová, Büttnerová, Kassinová skorá, Veľká princezná, Kaštánka, Van, Kerešova, Ramon Oliva, Ostheimská višňa, Frommová srdcovka a ďalšie.
Zasadením čerešne sa zavďačíte nie len svojim deťom, či vnukom, ale aj ďalším generáciám.
(JS)