V rámci seriálu o starých ovocných odrodách, ktoré pestovali naši predkovia v Malokarpatskom regióne, ako ďalšiu predstavujeme starú letnú odrodu hrušky, ktorej pôvod je v Nemecku.
Túto odrodu sa nám podarilo určiť vďaka finančnej podpore mesta Modra.
Je možné, že o tejto hruške počujete prvý krát, možno ste ju pestovali a možno ju poznáte pod iným názvom, napr. Stuttgarter Geisbirne, Stuttgarter Geißhirtle, Geishirtenbirne, Poire des Chevriers de Stuttgart, Bellissime de Provence, Gaishirtle, Stuttgarter Russelet, Wahre Stuttgarter Gaishirtl, Rubella Stuttgardt’ensis, Rousselet de Stouttgart, Poire de Stuttgart, Hutzelbirne, Honigbirne, Zuckerbirne, Heubirne (Stuttgarter Gaishirtle), Chevriens de Stuttgart, Getherdepäron, Wahre Stuttgarter Gaishirtel, Stuttgarti Pirók körte a iné.
Ako je napísané v úvode, ide o starú odrodu pôvodom z Nemecka z regiónu Württemberska. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1773. Traduje sa, že ide o náhodný semenáč, ktorý našiel pastier kôz neďaleko Stuttgartu.
Plody sú malé až stredné, pravidelného hruškovitého tvaru. Často rodí v menších strapcoch. Veľkosť plodu je: šírka 3 – 4 cm a výška 5 – 7 cm. Váha plodov je od 50 – 80 g. Dužina je jemná, veľmi šťavnatá, maslová, jemne zrnitá, sladko-kyslá až sladká, korenistá (s tónmi škorice), nažltlá. Šupka plodov je jemná, hladká, málo lesklá, zelená, neskôr žlto-zelená, v úplnej zrelosti žltá. Na slnečnej strane je výrazne červené líčko. Povrch pokrývajú výrazné svetlé lenticely. Stopka je stredne dlhá až dlhá, drevnatá, svetlo-hnedá alebo nazelenalá. Často je k plodu pritlačená závalom na jednu stranu. Kališná jamka je široká, plytká, hlavne vo vyššie položených polohách pokrytá hrdzou. Kalich je malý a otvorený.
Plody sa zbierajú v druhej polovici augusta (vhodné zbierať cca 10 dní pred úplným dozretím) konzumne sú zrelé okamžite a vydržia uskladnené maximálne niekoľko dní.
Strom rastie v mladosti stredne intenzívne, vytvára hustú, pravidelnú, kužeľovitú korunu. Dorastá do výšky 5 – 7 metrov a do šírky 4 – 5 metrov. Je nenáročný na pestovanie. Najviac mu však vyhovujú slnečné až polotienisté polohy a chránené pred vetrom. Uprednostňuje hlboké a kvalitné pôdy. V premočenej pôde vykazuje nízku úrodnosť. V Malých Karpatoch sa mu darí aj preto, že dobré znáša podmienky do nadmorskej výšky cca 500 m.n.m..
Do plodivosti nastupuje pomerne skoro, a to v 4 až 6 roku po vysadení, pričom plodivosť je vysoká a pravidelná. Odporúča sa pestovať ako polokmeň, alebo vysokokmeň. Vyžaduje sporadický redukčný rez.
Ak vás Kozačka Štuttgartská zaujala a uvažujete o jej pestovaní, prikladám ešte pár údajov. Používa sa na priamu konzumáciu, zaváranie, varenie, muštovanie, sušenie, pečenie, destiláciu, výrobu lekváru.
Medzi výhody tejto odrody patrí:
- vysoká odolná voči mrazom v dreve a kvete
- stredná odolnosť voči chrastavitosti, monilióze a múčnatke
- jedna z najkvalitnejších letných odrôd
- nenáročná na starostlivosť
Nevýhodou je:
- nevhodná na skladovanie
Ak si chcete zasadiť Kozačku Štutgartskú, odporúčame jesennú výsadbu, najskôr začiatkom novembra. A kde? Tam, kde bude mať dostatok slnka a primerane vlhkú pôdu.
Dobrými opeľovačmi pre Kozačku Štutgartskú sú: Clappova, Williamsova, Hardyho maslovka, Avranšská a iné.
Zasadením hrušky sa zavďačíte nie len svojim deťom, či vnukom, ale aj ďalším generáciám.
(JS)
