V rámci seriálu o starých ovocných odrodách, ktoré pestovali naši predkovia v Malokarpatskom regióne, ako ďalšiu predstavujeme letnú hrušku ktorú sme objavili v lete tohto roku (2025).
Je možné, že o tejto hruške počujete prvý krát, možno ste ju pestovali a možno ju poznáte pod iným názvom, napr. Soľnohradská, Salzburger Birne, Braunrote Sommerrusselet, Rote Bergamotte, Zuckerbirne, Cibulka, Červinka, Salcburka, Salzburgi, Pero salisburhese, Rousselet d´été brun rouge a iné.
Ide o starú odrodu pôvodom z Rakúska. Pôvod a aj názov hrušky sa odvodzuje od Salzburgu, kde bola pestovaná už pred rokom 1700. Jej pôvod je však nejasný, nepoznáme pestovateľa, nevieme či nejde náhodou o náhodný semenáč a nie je ani isté, či pochádza z okolia Salzburgu.
Plody sú malé až stredné, cibuľovitého, resp. bergamotkového symetrického tvaru. Váha plodov je od 80 – 150 g. Dužina je jemná, takmer maslovitá, veľmi šťavnatá, sladká, jemne kyslá, korenistá, nažltla. Okolo jaderníka je hrubozrnná až kamienkovitá. Šupka plodov je jemná, hladká, lesklá, žlto-zelená, neskôr citrónovo-žltá. Na slnečnej strane hnedo-červené až tmavo-fialovo-červené líčko. Na povrchu sú výrazné lenticely, ktoré najviac vidieť v mieste líčka a hrdze (svetlé) a na ostatnom povrchu hrdzavé. Hrdza na povrchu sa vyskytuje okolo plytko umiestnenej kališnej jamky, niekedy však pokrýva veľkú časť plodu. Stopka je hrubá, stredne dlhá a drevnatá, vyrastá z pomerne malej stopkovej jamky a niekedy so závalom.
Plody sa zbierajú od polovice do konca augusta (v priebehu pár dni dozrievajú všetky plody na strome) ak chceme zlepšiť chuťové vlastnosti, odporúča sa zber cca 10 – 14 dní pred dozretím a uskladnenie v pivnici. Konzumne dozrievajú okamžite (v prípade predčasného zberu do 10 – 14 dní) a uskladnené vydržia do začiatku septembra. Počas dozrievania plody rýchlo hniličia.
Strom rastie v mladosti intenzívne, vytvára vysokú, kužeľovitú, riedku korunu, ktorá sa s pribúdajúcim vekom rozširuje. Dorastá do výšky 10 – 12 metrov a do šírky 6 – 8 metrov. Je nenáročný na pestovanie. Toleruje širokú škálu lokalít. Najviac mu však vyhovujú slnečné až polotienisté polohy. Neznáša premočenú pôdu, inak je na pôdu nenáročný. V Malých Karpatoch sa mu darí aj preto, že dobré znáša podmienky do nadmorskej výšky cca 600 m.n.m.. Do plodivosti nastupuje stredne skoro, a to v 6 až 8 roku, pričom plodivosť je vysoká a pravidelná.
Odporúča sa pestovať ako vysokokmeň. Po vytvarovaní v mladosti nevyžaduje neskôr takmer žiaden rez.
Ak vás Sľnohradka zaujala a uvažujete o jej pestovaní, prikladám ešte pár údajov. Používa sa na priamu konzumáciu, sušenie, varenie, destilovanie, muštovanie a výrobu cideru a lekváru.
Medzi výhody tejto odrody patrí:
- vysoká odolná voči mrazom v dreve a aj kvete
- vysoká výnosnosť
- vysoká odolnosť voči opadávaniu plodov vplyvom vetra
- dobrý opeľovač
- vhodná na líniovú výsadbu
- vhodný na medzištepenie
Nevýhodou je:
- slabá odolnosť voči chrastavitosti
- neznáša premočené pôdy
Ak si chcete zasadiť Soľnohraadku, odporúčame jesennú výsadbu, najskôr začiatkom novembra. A kde? Tam, kde bude mať dostatok slnka a primerane vlhkú pôdu.
Dobrými opeľovačmi pre Soľnohradku sú: Clappová, Williamsová, Konferencia, Boscová fľaša, Parížanka, Hardyho maslovka a iné.
Zasadením hrušky sa zavďačíte nie len svojim deťom, či vnukom, ale aj ďalším generáciám.
(JS)