V rámci seriálu o starých ovocných odrodách, ktoré pestovali naši predkovia v Malokarpatskom regióne, ako ďalšiu predstavujeme starú letnú odrodu hrušky, ktorej pôvod je vo Francúzsku.
Je možné, že o tejto hruške počujete prvý krát, možno ste ju pestovali a možno ju poznáte pod iným názvom, napr. Máslovka Giffardova, Giffarďs Butterbirne, Beurré Giffard, Biera Giffarda, Berje Giffard, Giffard, Heubirne, Legibirne, Poire Giffard, Giffard vajkörte a iné.
Ako je napísané v úvode, ide o starú odrodu pôvodom z USA. Ide o náhodný semenáč, ktorý v roku 1825 objavil v Saint-Nicolas u Angersu ovocinár Micolas Giffard. Prvú písomnú zmienku o tejto hruške z roku 1840 nám zanechal Milleta, predseda záhradníckeho spolku z départ. Maine et Loire.
Plody sú malé až stredné, predĺženého hruškovitého tvaru, pravidelné, stiahnuté často pri stopke na jednu stranu. Len u najväčších plodov je povrch mierne hrboľatý. Veľkosť plodu je: šírka 6 – 9,5 cm a 3,8 – 5,8 cm od 70 – 150 g. Dužina je jemná, veľmi šťavnatá, maslová, zrnitá (ak je pestovaná na suchých vápenatých a piesčitých polohách), sladko-kyslá, korenistá, aromatická (zrelé plody výrazne voňajú), belavá, až žltkastá. Šupka plodov je tenká, hladká, lesklá, zelená, neskôr žlto-zelená až žltkastá. Na slnečnej strane môže červené líčko (bodkované, pásikavé, mramorované alebo plnofarebné). Povrch pokrývajú výrazné svetlé lenticely. Stopka je stredne dlhá až dlhá, drevnatá, zelená a pokrytá hrdzou. Usadená je na povrchu plodu, niekedy však aj vtlačená v malej stopkovej jamke. Často je k plodu pritlačená závalom na jednu stranu.. Kališná jamka je malá, plytká, mierne hrboľatá a niekedy úplne chýba. Kalich je malý, vzpriamený, otvorený a vzpriamenými s úzkymi kališnými lístkami farby plodu.
Plody sa zbierajú v druhej polovici júla až začiatku augusta (plody sa nenechávajú na strome úplne dozrieť, lebo v takom prípade strácajú na kvalite) konzumne sú zrelé okamžite a vydržia uskladnené maximálne dva týždne.
Strom rastie intenzívne, vytvára mohutnú, veľkú, hustú, široko kužeľovitú korunu, ktorá vekom mierne ovisá. Dorastá do výšky 5 – 6 metrov a do šírky 4 – 5 metrov. Je nenáročný na pestovanie. Najviac mu však vyhovujú slnečné až polotienisté polohy. Uprednostňuje hlboké a kvalitné pôdy, pričom je nevhodný do premočenej pôdy. (Na suchých piesčitých a vápenatých pôdach sú plody menej kvalitné a dužina výrazne zrnitá.) V Malých Karpatoch sa mu darí aj preto, že dobré znáša podmienky do nadmorskej výšky cca 400 m.n.m..
Do plodivosti nastupuje pomerne skoro v 4 až 6 roku po vysadení, pričom plodivosť je vysoká a pravidelná. Odporúča sa pestovať ako polokmeň, alebo vysokokmeň. Vyžaduje sporadický zmladzovací rez.
Ak vás Giffardová zaujala a uvažujete o jej pestovaní, prikladám ešte pár údajov. Používa sa na priamu konzumáciu, zaváranie, muštovanie, pečenie, destiláciu, výrobu lekváru.
Medzi výhody tejto odrody patrí:
- stredná odolná voči mrazom v dreve
- stredná odolnosť voči chrastavitosti, monilióze a múčnatke
- dobrý opeľovač
- jedna z najkvalitnejších letných odrôd
Nevýhodou je:
- slabá odolná voči mrazom v kvete
- nevhodná na skladovanie
Ak si chcete zasadiť Giffardovú, odporúčame jesennú výsadbu, najskôr začiatkom novembra. A kde? Tam, kde bude mať dostatok slnka a primerane vlhkú až suchú pôdu.
Dobrými opeľovačmi pre Giffardovú sú: Trévouxská, Guyotova, Hardepontova, Esperenova bergamotka, Williamsova, Williamsova červená, Hardyho maslovka, Parížanka, Konferencia, Dekanka Róbertova, Tongreska, a iné.
Podobné odrody: Pstružka, Avranšská a iné .
Zasadením hrušky sa zavďačíte nie len svojim deťom, či vnukom, ale aj ďalším generáciám.
(JS)
