Pred pár dňami sme si pripomenuli Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Preto sme sa obhliadli aj za minulosťou našej obce. Hádam najvýstižnejšie uvedenú dobu vystihuje citácia z dobových hornoorešanských dokumentoch „Židovský živel stal sa nášmu štátu nepohodlný“.
Už tzv. Židovský kódex z 9. septembra 1941, ktorý vydala vláda SR do značnej miery obmedzil práva a slobody židovských spoluobčanov. V Horných Orešanoch sa dotkol rodiny Erdösových (Erdošiových), ktorý prevádzkovala v obci obchod so zmiešaným tovarom. Obchod síce aj naďalej vlastnili, no prevádzkovať ho už nesmeli.
To najhoršie ešte len malo prísť. Na základe nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (zo dňa 7.4.1942) o vysťahovaní všetkých židov, zaistila Hlinková garda v Horných Orešanoch majetok židovských rodín (Erdösových a Duchinských) a pred ich domy postavila stráž. Následne 10.4.1942 boli rodiny násilne vysťahované a odvezené do Trnavy. Zo sebou si mohli zobrať len najnutnejšie veci. Na druhý deň 11.4.1942 boli naložený do tzv. dobytčákov a deportovaní do koncentračných táborov (foto. časť súpisu osôb deportovaných 11.4.1942). Hovoríme tu o 8 hornoorešancoch židovskej národnosti. Ich hnuteľný majetok bol vydražený a nehnuteľnosti znárodnené.
Aké boli ich ďalšie osudy, do ktorých táborov boli vyvezené a či prežili, žiaľ nevieme. Traduje sa len, že po vojne sa tu niektorá s dcér Etely Erdösovej ukázala a vraj emigrovala do Kanady.
Ako sme vyššie spomenuli, rodina Erdösových mala v obci obchod so zmiešaným tovarom. Neskôr sa z neho stala škola – tzv. Židovňa. Rodina Duchinských (Dušinských) bola chudobná a čiastočne odkázaná na pomoc ostatných obyvateľov obce.
Čo je však prekvapujúcejšie, je zistenie, že to nebol jediný prípad nenávisti voči židom v našej obci v 20. storočí. Niečo podobné sa udialo aj v r. 1918 po vzniku ČSR. Spomienka na túto udalosť sa nám však zachovala len v ústnom podaní. Vtedajší účastníci a svedkovia si spomienku na židovský pogrom z roku 1918 v tichosti predávali v rodinách. Väčšina židov, ktorí boli v tom čase z obce vyhnaní sa už nikdy nevrátila.
Koľko židov tu žilo pred spomenutým pogromom môžeme len odhadovať no podľa záznamu z r. 1874, kedy sa stal farárom v obci Pavol Jedlička vieme, že tu v tej dobe žilo 46 obyvateľov židovskej národnosti. O 44 rokov neskôr už len 8 a po roku 1942 žiaden.
Nezabúdame
(JS)
Podobné články: