V rámci seriálu o Malokarpatských ovocných stromoch, resp. starých odrodách ako ďalšiu predstavujeme starú – letnú odrodu hrušky českého pôvodu. Považuje sa za jednu z najlepších letných odrôd.
Dnes už veru nie tak bežná stolová odroda. Nás však potešilo, že sme na ňu pri túlaní v Malokarpatskom regióne narazili. Krásny strom a ešte krajšie plody.
Je možné, že o tejto hruške počujete prvý krát. Možno ju však poznáte pod iným názvom zaužívaným u nás, či v zahraničí, ako napríklad: Slánská máslovka, Solaner, Solaner Birne, Solander, Salander, salanderbirne,franzensbirne a iné.
Ako je napísané v úvode, ide o starú českú odrodu. O jej pôvode sa toho veľa nevie. Isté je len to, že prvý krát bola opísaná v okolí obce Solany (Solander) a od nej má odvodený aj svoje pomenovanie. Ako prvý ju opísal už v roku 1897 nemecký pomológ Mathieu a uvádzal ju pod názvom Solaner Birne.
Plody sú stredné, zriedkavo veľké s váhou 120 – 150g. Dužina je jemná, výrazne šťavnatá, sladko-kyslá s pikantne navinutou korenistou chuťou a výraznou vôňou, belavá až belavo-žltá. Šupka plodov je málo lesklá až matná a vosková, zelená, na slnečnej strane je červeno žíhané alebo pruhované červené líčko. S pribúdajúcou zrelosťou sa zelená farba mení na citrónovo-žltú. Celý plod je husto pokrytý výraznými lenticelami. U kalicha a stopky je povrch často hrdzavo kožovitý. Stopka je krátka, zeleno-hrdzavá, mastná a často so závalom. Nie je to však pravidlo.
Plody sa začínajú zbierať okolo polovice augusta, konzumne dozrievajú v priebehu 2 až 4 týždňov. Plody zbierané až koncom augusta sú žlté a chutnejšie, ale už nevhodné na prepravu a uskladnenie. Zrelé hrušky držia na strome aj mesiac bez toho aby hniličili.
Strom v mladosti rastie bujne. Tvorí vzpriamenú mohutnú, guľovitú a hustú korunu, ktorá s pribúdajúcim vekom prechádza do širokej. Dorastá do výšky cca 6 – 8 m. Je nenáročný na pestovanie. Uprednostňuje slnečné, prípadne polotienisté stanovisko chránené pred vetrom. Vyžaduje hlbokú a výživnú pôdu. V chudobnejších pôdach majú plody mierne zmenený tvar. Odroda vhodná aj na alejovú (líniovú) výsadbu, ale aj do sadov, či ako solitéri do polí a vinohradov. Rodí veľmi skoro po výsadbe 4 – 5 roku. Rodivosť je vysoká a pravidelná. V Malých Karpatoch dobré znáša podmienky do nadmorskej výšky cca 450 m.n.m.
Odporúča sa pestovať ako polokmeň a vysokokmeň. Rýchlo sa prehusťuje sa a preto vyžaduje pravidelný zmladzovací, resp. redukčný rez. Charakteristické pre Solanku sú dlhé, prehustené ročný výhonky a veľké tmavé lístie.
Mladé stromčeky rastú rýchlo a kolmo, preto sa používa k medzištepeniu druhov slabo, alebo krivo rastúcich.
Výskyt Solanky je dnes v Malých Karpatoch zriedkavý. Cez to všetko sme k dnešnému dňu našli už niekoľko stromov.
Ak vás Solanka zaujala a uvažujete o jej pestovaní, prikladám ešte pár údajov. Používa sa predovšetkým na priamu konzumáciu, zaváranie, destiláciu, muštovanie, pečenie, sušenie, výrobu vína a lekváru.
Medzi výhody tejto odrody patrí:
- vysoká mrazuvzdornosť v dreve a kvete
- vysoká odolnosť voči múčnatke a rakovine
- stredná odolnosť voči chrastavitosti a moniliovej hnilobe
- odoláva otlakom a je vhodná na prepravu
- vhodná k medzištepeniu
- vysoká rodivosť
- vhodná aj na líniovú výsadbu
Nevýhodou je:
- nevhodnosť dlhodobého uskladnenia
- citlivá na vietor
Ak si chcete zasadiť túto hrušku, odporúčame jesennú výsadbu, najskôr začiatkom novembra. A kde? Tam, kde bude mať dostatok slnka.
Dobrými opeľovačmi pre Solanku sú: Boscová fľaša, Konferencia, Parížanka, Madame Verté, Blumenbachová, Krivica, Clappová, Tongreská, Hardyho maslovka, Lectierová, Williamsová a iné.
Jej zasadením sa zavďačíte nie len svojim deťom, či vnukom, ale aj ďalším generáciám. Taká hruška totiž rastie a prináša plody aj viac ako 200 rokov.
(JS)
