A KOČÍRÚVAT VÍŠ?

Nie náhodou sme pred pár dňami uverejnili hiSTORKU (historický článok z novín), kde sa spomínajú bojazlivé kone a kočiš Myslík. Práve na tému koňov a ich využívania na prepravu, či manipuláciu by som rad nadviazal aj v aktuálnom článku.

Kone na cestách zapriahnuté do koča, či voza, je dnes už niečo výnimočné. Žijeme síce v dobe, ktorá nám pretláča zelenú ideológiu a poukazuje na uhlíkové stopy a iné negatíva modernej dopravy, no na cestách pribúdajú stále len štvor a viac kolesoví tátoší so spaľovacími a elektrickými motormi. Doba je rýchla a hektická.

Éra kočišov a tých skutočných, ekologických, štvornohých tátošov už dávno doznela. Cez to všetko tu na ňu zostali spomienky. Asi tou najvýraznejšou je názov miestnej lokality. Ale to už predbieham.

Dnes keď chcete šoférovať auto, či motorku, musíte si urobiť vodičák. No a niečo podobné platilo aj v minulosti. Aj keď absolvent určite nemal žiaden kočišský preukaz.

Stačilo sa naučiť ovládať kone a „kočírúvat“ koč, rebrinák, voz, sane, či iný dopravný prostriedok, ktorý sa zapriahal za kone. Ten šikovnejší mohol nakoniec skončiť kľudne aj v službách grófskej rodiny (Pálfiovcov). Tým ostatným sa ušlo napr. vozenie múky, vína či iných produktov do miest, zvážanie dreva, či práca na poliach a vo vinohradoch.

A tu sa dostávame ku koreňu veci. Takzvaný vodičák na koňa si Hornoorešanci v minulosti robili v lokalite, ktorej názov si väčšina miestnych mylne odvádza od rajčín, (rajčat), či dokonca od raja. Hovoríme tu o lokalite známej ako RAJČANKA. V dobách minulých jej tak samozrejme nik nehovoril. Skôr než si Hornoorešanci názov skomolil na Rajčanku, používali názov RAJČÚRA. S týmto názvom ste sa určite viacerí už stretli. Minimálne staršie ročníky. Takéto pomenovanie sa zachovalo vo viacerých obciach na okolí. Najbližšie v neďalekých Smoleniciach.

No ani tento názov nie je ten pôvodný, pravý. Tak ako vo väčšine prípadov (názvy vinohradov, ovocných škôlok, pasienkov atď.) si jednoduchí ľudia poslovenčili pôvodný nemecký názov. Tým prapôvodným názvom bola REITSCHULE (rajtšúle), čiže v preklade „jazdecká škola“.

Dnešná Rajčanka bola na tento účel priam dokonalá. Dlhá ulica takmer bez domov (ak nepočítame roztrúsené šopy, tak do roku 1907 bol jediným domom na Rajčanke mlyn) na priamej línii od Pálfiovského veľkostatku (dnes ZŠ Horné Orešany) k Smolenickému zámku. Nesmieme zabudnúť ani na strmý svah na konci ulice, ktorý bol vhodný na výučbu jazdy hore a dole kopcom.

Je krásne spoznávať takmer zabudnutú históriu našej obce a ešte viac oživovať ju. Preto aj tento článok predstavuje akési pomyselné vykročenie na novú cestu. Našou snahou je predstaviť vám Hornoorešancom, ale aj širokej verejnosti naše lokálne miestopisné pomenovania a ich historický odkaz. Zároveň týmto chceme poukazovať na zavádzanie, fabulácie, či ohýbanie a zároveň bojovať s týmto nešvárom.

(JS)

foto: pixabay

SK