Vyhľadať
Close this search box.

APRÍL – 78. VÝROČIE OSLOBODENIA OBCE HORNÉ OREŠANY

Naša úcta a vďaka bude navždy patriť všetkým, ktorí obetovali svoje životy v bojoch o oslobodenie našej obce.

Tak, ako pred rokom, i tento rok si vo výročný deň oslobodenia obce v mene nášho OZ i v mene Klubu vojenskej histórie Trnavská posádka pripomenieme ich odkaz prostredníctvom pietneho aktu položenia vencov.

Všetci, ktorí sa chcú pridať, sú srdečne vítaní ZAJTRA o 15.00 hod. PRI PAMÄTNÍKU OSLOBODITEĽOV.

V predvečer tejto významnej udalosti vám prinášame krátky pohľad do historických reálií obdobia konca 2. sv. vojny v našej obci. Zozbierali sme fakty z historických prameňov i spomienky našich spoluobčanov, ktorí si vojnu ešte pamätajú z čias svojej mladosti.

🌿 HISTORICKÉ SÚVISLOSTI OSLOBODENIA V HORNÝCH OREŠANOCH

Predzvesťou oslobodenia Slovenska a našej obce bolo Slovenské národné povstanie, ktoré vypuklo 29.8.1944. Bolo síce potlačené, ale prechodom na partizánsky boj pokračovalo až do príchodu frontu.

Práve v tejto dobe sa začali meniť nálady u občanov obce a regiónu a začali aj stúpať aktivity partizánskych jednotiek. Preto niet divu, že pod vplyvom spomenutých udalostí pohrozili nemecké jednotky dislokované v obci a jej okolí, že ak budú pokračovať záškodnícke aktivity a pomoc partizánom, zdecimujú obyvateľstvo obce a obec zrovnajú so zemou.

S aktivitami partizánov súvisí aj presun Huncokárov z malokarpatských usadlostí (Sklenná huta, Kolovrátok, Parina, Sásková atď.) na Majdan, kde bola nemecká jednotka, ktorá strážila chemickú továreň. Časť Huncokárskeho obyvateľstva bola násilne repatriovaná.

V mesiaci október 1944 prišlo nariadenie, na základe ktorého všetci muži a ženy vo veku od 17 do 60 rokov musia kopať okolo obce zákopy. Bola to namáhavá práca 9 hodín denne a 7 dní v týždni. Síce platená, ale nedobrovoľná. Keďže roboty bolo viac, ako obyvateľov, boli povolaní aj obyvatelia obcí z okolia Trnavy a Galanty. Nakoniec Hornoorešancom zabavili aj vozy s koňmi a volmi na zvážanie munície do budovaného opevneného systému na Všivavci.

Na konci roka 1944 prišiel povolávací rozkaz pre chlapcov do prezenčnej vojenskej služby. Len niektorí išli. Väčšina si uvedomovala, čo ich čaká a tak sa radšej schovávali po pivniciach a lesoch.

V obci naďalej prebiehali horúčkovité budovania zákopov. Našťastie Červená armáda postupovala rýchlejšie než Nemci predpokladali, a tak nestihli obranný systém plne dobudovať.

V noci z 1. na 2. apríla bolo všetkým jasné, že deň D sa blíži. Neustále sa ozývali detonácie a na obzore už bolo vidno žiaru z horiacich domov v Suchej nad Parnou a Bolerázi, kde horela aj miestna továreň. To už obyvatelia nečakali, a komu sa dalo, utekal do hôr. Ostatní sa schovávali po pivniciach. Báli sa totiž, aby ich Nemci nepoužili ako živé štíty.

Hneď skraja obce v Starej domovine bola tanková jednotka. Na prekvapenie miestnych v momente, keď bolo jasné, že sa blíži útok na obec, veliteľ zapískal na píšťalku a tanky sa pohli smerom na Smolenice. Kto vie, ako by dopadla naša obec, ak by vojaci dostali pokyn brániť postupu Červenej armády za každú cenu?

To však neznamená, že obec nik nebránil a že oslobodenie zvládla bez ujmy na majetku a životoch. So začiatkom útoku 2.4.1945 o 5.00 hodine ráno spolu s prvými výstrelmi v smere na našu obec Nemci zapaľujú stodoly, stohy slamy a sklad dosák v Pálffyho majeri. Prvý dom v obci, ktorý dostal zásah, bol dom č. 12 patriaci Jozefovi Hečkovi.

Zásah dostala aj kostolná veža, ktorá bola poškodená, našťastie však projektil nevybuchol. Boj, resp. bránenie v postupe trval zhruba jednu hodinu. Potom sa aj zvyšné jednotky Nemeckej armády stiahli smerom na Smolenice.

V pondelok 2. apríla 1945 okolo 6.00 hod. vstúpila do našej obce oslobodenecká Červená armáda. Konkrétne to boli kozáci na koňoch.

Ako som už spomenul, do hôr sa stiahlo veľa Orešancov. S tým je spojená aj historka a tom, “ako koza zachránila Orešancov“. Niekto si totiž zobral do hory aj svoju kozu. Keď ruskí vojaci videli ľudí vychádzať z lesa, domnievali sa, že sa vzdávajú, lebo videli z diaľky bielu zástavu (kozu) – a tak nestrieľali.

Rýchly postup oslobodzovania regiónu Červenou armádou prekazil odvoz strojového zariadenia z chemickej továrne. Našťastie nestihli podmínovať a ani vyhodiť objekty továrne do vzduchu. Takže krátko po oslobodení mohla chemička zase naplno pracovať.

Po utíšení bojov a konsolidovaní situácie sa začali rátať škody a pochovávať mŕtvi. Najväčšie škody v obci utrpela Štefánikova ulica, dnes známa ako Stará domovina.

Na záver treba pre poznanie plnej historickej pravdy dodať fakty o pôsobení Hlinkovej gardy, tzv. gardistov. Táto organizácia mala v obci už v čase svojho založenia viac ako 60 členov. Po oslobodení sa rýchlo zabudlo na gardistickú minulosť, naopak, zrazu sa všetci gardisti prezentovali ako partizáni, členovia podzemných ilegálnych skupín, jednoducho tí najvhodnejší, poplatní dobe. Len akosi sa zabudlo na obete. Nik neniesol osobnú zodpovednosť ani za deportácie hornoorešanských židov (Erdösových a Duchinských), ani za arizácie ich majetku, šikanovanie obyvateľov, či usmrtenia!

História je zdrojom poučenia pre tých, čo sa poučiť chcú. No ako v minulosti, tak i dnes, mnohí rýchlo a pre vlastný prospech radšej zmenia názor a prezlečú kabát. Postaviť sa k histórii čelom je prejavom úcty. Úcty k obetiam i úcty k hrdinom, ktorým dnes kladieme vence. A napokon, i úcty k sebe samým, úcty k pravde a k láske.

Ďakujeme osloboditeľom a česť ich pamiatke!

(Z dobových prameňov a rozprávaní pamätníkov, ktoré zaznamenali členovia OZ Ober Nussdorf Martin Žažo a Jakub Slobodník v rokoch 2020-2022 spracoval Mgr. Jakub Slobodník.)

SK