V rámci seriálu o starých ovocných odrodách, ktoré pestovali naši predkovia v Malokarpatskom regióne, ako ďalšiu predstavujeme starú zimnú odrodu hrušky, ktorej pôvod je v Belgicku.
Aj túto odrodu sa nám podarilo určiť vďaka podpore z Nadácie ZSE v roku 2025.
Je možné, že o tejto hruške počujete prvý krát, možno ste ju pestovali a možno ju poznáte pod iným názvom, napr. Beurré de Naghin, Naghins Butterbirne, Butterbirne von Naghin a iné.
Ako je napísané v úvode, ide o starú odrodu pôvodom z Belgicka. Ide o náhodný semenáč, ktorý získal Norbert J. Daras de Naghin od M. Gabriela Everarda okolo roku 1840. Kráľovská záhradnícka spoločnosť v Tournai udelila dňa 10. marca 1858 tejto hruške ocenenie. V Nemecku bola prvýkrát stručne opísaná a ilustrovaná v roku 1885 v časopise Pomological Monthly Journals.
Plody sú stredné až veľké, vajcovitého až kužeľovitého tvaru. Váha plodov je od 180 – 250 g, pričom niektoré zdroje uvádzajú až 400 g. Dužina je jemná, mäkká, veľmi šťavnatá, maslová, sladká až sladko-kyslá, korenistá, biela, neskôr žltkasto-biela. Šupka plodov je tuhá, hladká, matne lesklá, zelená, neskôr zeleno-žltá až zlatisto-žltá s roztrúsenou hrdzou. Na povrchu sú jemné lenticely. Chýba akékoľvek líčko. Stopka je dlhá, dužinatá, na konci zhrubnutá a usadená v stredne hlbokej stopkovej jamke. Kališná jamka je hlboká, stredne veľká, jemne hrboľatá, s roztrúsenou hrdzavosťou. Kalich je malý. Listy sú úzke a tmavé.
Plody sa zbierajú od konca októbra (až keď začne šupka žltnúť), konzumne dozrievajú v decembri a uskladnené vydržia do februára až marca.
Strom rastie v mladosti intenzívne, vytvára mohutnú, hustú a široko-pyramidálnu korunu. Dorastá do výšky 6 – 8 metrov. Je nenáročný na pestovanie. Najviac mu však vyhovujú slnečné až polotienisté, teplé polohy chránené pred vetrom. Uprednostňuje hlboké a kvalitné pôdy, pričom je nevhodný do studenej a ílovitej pôdy. V Malých Karpatoch sa mu darí aj preto, že dobré znáša podmienky do nadmorskej výšky cca 400 m.n.m.. Do plodivosti nastupuje pomerne skoro, a to už v 3 až 4 roku po vysadení, pričom plodivosť je dobrá a takmer pravidelná, pričom každý druhý rok mimoriadne vysoká.
Odporúča sa pestovať ako polokmeň, alebo vysokokmeň. Vyžaduje pravidelný redukčný rez.
Ak vás Naghinova zaujala a uvažujete o jej pestovaní, prikladám ešte pár údajov. Používa sa na priamu konzumáciu, zaváranie, varenie a pečenie.
Medzi výhody tejto odrody patrí:
- stredne odolná voči mrazom v dreve a silne v kvete
- dobrý opeľovač
- vysoká odolnosť voči chrastavitosti (náchylná len na vlhkých a studených polohách)
- vysoká odolnosť voči monilióze
Nevýhodou je:
- požiadavky na teplo a kvalitnú pôdu
Ak si chcete zasadiť Naghinovú, odporúčame jesennú výsadbu, najskôr začiatkom novembra. A kde? Tam, kde bude mať dostatok slnka a primerane vlhkú až suchú pôdu.
Dobrými opeľovačmi pre Naghinovú sú: Dekanka Róbertova, Gieserova maslovka, Brederode, Konferencia, Lebrunova a iné.
Zasadením hrušky sa zavďačíte nie len svojim deťom, či vnukom, ale aj ďalším generáciám.
(JS)