V rámci seriálu o starých ovocných odrodách, ktoré pestovali naši predkovia v Malokarpatskom regióne, ako ďalšiu predstavujeme starú zimnú odrodu hrušky, ktorej pôvod je v USA.
Aj túto odrodu sa nám podarilo určiť vďaka podpore z Nadácie ZSE, dnes Nádacia E.SK v roku 2025.
Je možné, že o tejto hruške počujete prvý krát, možno ste ju pestovali a možno ju poznáte pod iným názvom, napr. Poire Tonneau, Poire Bouteille, Kieffers Sämling, Kíferka, Kiffer, Küfer a iné.
Ako je napísané v úvode, ide o starú odrodu pôvodom z USA. Ide o náhodný semenáč, ktorý objavil Peter Kieffer ako náhodnú sadenica v svojom sade v Roxborough, štát Philadelphia, v roku 1863. V sade sa venoval pestovaniu hrušiek Williamsová a ázijských hrušiek. Pod názvom Kieffer bola prvý krát predstavená na výstave v roku 1876 a v roku 1883 ju Americká pomologická spoločnosť uznala za samostatnú odrodu. V Rakúsko-uhorsku sa rozšírila koncom 19. storočia.
Plody sú stredné až veľké (niekedy extrémne veľké), predĺženého sudkovitého tvaru s výrazným guľatým stredom, povrch mierne hrboľatý, smerom k stopke a kalichu výrazne tupo široké. Povrch je často hrboľatý. Veľkosť plodu je: šírka 6 – 10 cm a výšky 8 – 17 cm a váha od 120 – 380 g (nie je problém natrafiť aj na výrazne väčšie plody). Dužina je chrumkavá, hustá, jemná, veľmi šťavnatá, maslová, zrnitá, sladko-kyslá, aromatická, biela, až bledo-žltá. Šupka plodov je tuhá, drsná, lesklá, hrubá, zelená (do decembra až januára), neskôr zlatisto-žltá. Na slnečnej strane môže byť slabé červené líčko. Povrch pokrývajú výrazné tmavé lenticely a niekedy aj hrdzavé škvrny. Šupka vôňou pripomína japonskú dulu. Stopka je stredne dlhá, hrubá, drevnatá, hnedá. Usadená je úzkej a hlbokej nepravidelnej stopkovej jamke. Kališná jamka je stredne hlboká, široká, hrubo rebrovaná, čiastočne pokrytá hrdzou. Kalich je vzpriamený, zhrubnutý a otvorený.
Plody sa zbierajú od začiatku októbra (plody otrhané bez stopky majú kratšiu trvanlivosť), konzumne dozrievajú začiatkom novembra (chuť ovocia sa počas skladovania zlepšuje a plnú zrelosť dosahuje, keď, v hornej časti zostane plod na dotyk mäkký) až januári a uskladnené vydržia do februára až marca.
Strom rastie intenzívne, vytvára mohutnú, veľkú, kužeľovitú korunu, ktorá sa vekom rozširuje a takmer ovisá. Dorastá do výšky 5 – 8 metrov a do šírky 6 – 7 metrov. Je nenáročný na pestovanie. Najviac mu však vyhovujú slnečné polohy (čím slnečnejšie polohy, tým chutnejšie a sladšie plody). Uprednostňuje hlboké a kvalitné pôdy, pričom je nevhodný do premočenej pôdy. V Malých Karpatoch sa mu darí aj preto, že dobré znáša podmienky do nadmorskej výšky cca 500 m.n.m..
Do plodivosti nastupuje v 5 až 6 roku po vysadení, pričom plodivosť je vysoká (s vekom rastie) a mierne striedavá. Odporúča sa pestovať ako polokmeň, alebo vysokokmeň. Vyžaduje zmladzovací rez.
Ak vás Kiefferská zaujala a uvažujete o jej pestovaní, prikladám ešte pár údajov. Používa sa na priamu konzumáciu, zaváranie, varenie, muštovanie, pečenie, sušenie (po vysušení hruška získa špecifickú arómu podobnú ananásu), destiláciu, výrobu lekváru.
Medzi výhody tejto odrody patrí:
- stredná odolná voči mrazom v dreve a v kvete
- vysoká odolnosť voči chrastavitosti, monilióze a múčnatke
- stredná plodivosť
- vhodnosť na líniovú výsadbu a ako solitér v krajine
Nevýhodou je:
- nižšia odolnosť voči rakovine v premočených pôdach
- zle znáša studené a tienisté polohy
Ak si chcete zasadiť Kiefferskú, odporúčame jesennú výsadbu, najskôr začiatkom novembra. A kde? Tam, kde bude mať dostatok slnka a primerane vlhkú až suchú pôdu.
Dobrými opeľovačmi pre Kiefferskú sú: Clappova, Williamsova, Giffardova, Meurisova, Avranšská, Beurré bretonneau, Hardyho maslovka, Parížanka, Konferencia, Dekanka Róbertova, Poire du Château, Douillardova, Magdalénka, Tennessee, Boscová fľaša a iné.
Podobné odrody: Hardepontová a iné .
Zasadením hrušky sa zavďačíte nie len svojim deťom, či vnukom, ale aj ďalším generáciám.
(JS)
