Článok z Pressburger Zeitung, ktorý vám dnes uverejňujeme nás presunie do roku 1861, kedy sa konali voľby do uhorského snemu. Išlo o prvé voľby po obnovení ústavnosti. Boli poznačené silným maďarským tlakom, obmedzeným volebným právom a korupciou. Slováci, reprezentovaní národovcami, sa snažili presadiť požiadavky z Memoranda národa slovenského, no v parlamente získali len minimálne zastúpenie, zatiaľ čo dominantné boli maďarské liberálne strany.
Hlasovanie bolo verejné, čo umožňovalo zastrašovanie voličov a volebné právo malo len asi 6-7 % obyvateľstva (podľa majetku a vzdelania).
Článok sa svojim dejin síce odohráva v Pezinku, no dozvedáme sa z neho, ako v uvedených voľbách volili Horné Orešany a čo sa počas volieb udialo.
Prajeme príjemné čítanie originálneho textu v nemčine, ako aj prekladu.
Pezinok, 21. marca (pôvodná správa) Dnes sa tu mali konať voľby poslancov, ale museli byť odložené až do obnovenia verejného poriadku v dôsledku krvavej zrážky o 15:00. Skoro ráno sa v meste objavili tri, zdanlivo rovnako silné skupiny s hudobníkmi a početnými vlajkami, na ktorých boli viditeľné mená kandidátov: Žigmund Ivanka, Pavol v. Benicka a Karol Mangold.
Napriek tomu, že sa masy, ktoré čítali viac ako 2 000 mužov, opakovane stretávali v uliciach mesta a bolo počuť jednotlivé vzdorovité výkriky, zhromaždenie vo vojenskej jazdiarni za mestom prebiehalo usporiadane a nerušene. Každá strana držala svojho kandidáta vo vzduchu, hrali kapely a tisíc hlasov kričalo „Éljen´s“ (Nech žije!). Začiatok hlasovania sa oneskoril, pretože výbor chcel najprv hlasovať v najvzdialenejších obciach, ale voličov z týchto obcí nebolo ľahké nájsť. Hlasovanie sa začalo okolo 10:00, počnúc volebnou miestnosťou v najbližšom meste, a to slobodnom kráľovskom meste Svätý Júr, ktorého 300 voličov odovzdalo svoj hlas advokátovi Karlovi Mangoldovi. Nasledovala najvzdialenejšia obec – Petržalka, ktorej voliči, cca 20, hlasovalo za Žigmunda Ivanku. Potom nasledovala obec Horné Orešany, ktorá tiež hlasovala za Mangolda.
Vzhľadom na to, že volebná komisia sa zhromaždila v malej miestnosti pripojenej k jazdiarni, prístupnej iba cez úzke dvere, hlasovanie prebiehalo veľmi pomaly, čiastočne preto, že výber jednotlivých kandidátov z volebných zoznamov bol veľmi časovo náročný. Pre lepšie pochopenie nasledujúcich scén treba poznamenať, že Ivankovu stranu tvorili prevažne voliči protestantského vierovyznania, zatiaľ čo Mangolda a Benického strana bola prevažne katolícka. Preto, žiaľ, aj tu s výnimkou Svätého Júra boli náboženské rozdiely hlavnou motiváciou pre protichodné konanie. Zatiaľ čo hlasovanie sotva začalo, kandidáti Benický a Mangold, nesení na pleciach svojich voličov, sa často stretávali a ako znak svojho osobného dobrého vzťahu si podávali ruky v prítomnosti celého voličského zboru. Medzitým ich opatrnejší podporovatelia rokovali o zlúčení. Skôr, ako tieto rokovania viedli k výsledku, k zlúčeniu došlo de facto, keďže Benického jeho podporovatelia v krátkych intervaloch jeden po druhom opúšťali, a tak zostali dve protistrany: Ivankova a Mangoldova.
Okolo 14:00, keď boli kandidáti Ivanka a Mangold v miestnosti volebnej komisie, zatiaľ čo Benický už odišiel, došlo na námestí pred jazdiarňou k stretu medzi oboma tábormi a následne k násilnej výmene názorov prostredníctvom hádzania kameňov. Kamene boli hádzané tak prudko, že niekoľko voličov s tvárami viac-menej pomliaždenými kameňmi a krvácajúci vbehli do volebnej miestnosti. Keď niektorí členovia volebnej komisie vybehli von, na námestí zostala len spojená strana Benického a Mangolda. Celá zrážka trvala sotva dve minúty. Keďže niektorí členovia komisie odišli a nebolo ich možné nájsť, bolo pokračovanie hlasovania presunuté na nasledujúci deň. Nakoľko však hrozili ďalšie strety, predseda volieb Anton von Priffel vyhlásil voľby za odložené s tým, že sa ohlási ústrednému výboru a požiada o vojenskú asistenciu. Nový dátum volieb bude určený neskôr. Obaja kandidáti, Mangold aj Ivanka, s tým súhlasili a sotva o pol hodiny bolo námestie prázdne. Väčšina voličov odišla bez ďalšieho narušenia poriadku, až na to, že jasné a žiarivé vlajky z rána boli väčšinou roztrhané a v úplne iných rukách ako ráno.
Nestranne som opísal fakty tak, ako sa mi odvíjali pred očami; ak by sa v tejto správe neúmyselne objavila akákoľvek nepresnosť, vážená redakcia určite poskytne priestor na akúkoľvek opravu na týchto stránkach.*
*Správa o volebnom procese v Pezinku bola prisľúbená a aj z iných zdrojov bude pravdepodobne uverejnená v nasledujúcom čísle novín. Je samozrejmé, že za pravdivosť svojich tvrdení sú zodpovední výlučne vážení úradníci.