Dňa 17. februára 1911 bol v Ľudových novinách uverejnený článok o pašovaní a predaji sacharínu, ktorej sa venoval kupec z Horných Orešian.
Aby sme plne pochopili dobové reálie, treba objasniť, že na prelome 19. a 20. storočia bol sacharín lacnou a veľmi sladkou alternatívou cukru. To sa nepáčilo cukrovarníkom, ktorí mali v Uhorsku silné postavenie a politický vplyv. Výsledkom bol zákaz jeho výroby a predaja.
Predaj sacharínu to však nezastavilo. Naopak čierny trh neustále rástol. Sacharín sa pašoval podobne ako alkohol počas americkej prohibície. Bol malý, koncentrovaný a veľmi hodnotný. Stačilo pár gramov a človek mal sladidlo na mesiace. Dopyt po ňom rástol najmä medzi chudobnejšími vrstvami, ktoré si cukor nemohli dovoliť.
A tu sa dostávame do deja dnešnej hiSTORKY, ktorej ústrednou postavou je Hornoorešanský kupec, ktorý si dal sacharín dovážať od neznámeho dodávateľa zo Záhoria.
