S komunistami, socialistami, či robotníckou triedou sa nám poväčšine spájajú negatíve spomienky na udalosti po roku 1948 (znárodňovanie, kolektivizácia, procesy s oponentami, nútené práce, väznenie, popravy, zákazy študovať …).
Článok z 1. marca 1930, ktorý bol uverejnený v Robotníckych novinách nám ukazuje ako už v medzivojnovom období strpčovali vybraným skupinám život. Zväčša útočnými článkami, vyhrážkami, či sťažnosťami na rôznych úradoch. Úspech z Ruska (októbrová revolúcia) ich motivoval, a tak ľuďom na každom kroku znepríjemňovali život.
Takéto živly pôsobili aj v Horných Orešanoch. Najvhodnejším miestom pre ich pôsobenie sa stala chemická továreň.
Z článku sa dozvedáme, že útočili dokonca aj na invalida, veterána 1. sv. vojny, ktorý ako bývalý legionár dostal od štátu tzv. trafiku (šenk). Stačilo 12. rokov aby sa zabudlo na to, akú významnú rolu zohrali legionári pri vzniku prvej ČSR.
Neuznávali súkromné vlastníctvo a cieľom ich útokov v Horných Orešanoch boli všetci miestny obchodníci, mlynári, vinári, … Dalo by sa to zovšeobecniť, „kto nebol robotník, bol triedny nepriateľ„. A ako to s touto nenávisťou dopadlo, vieme.
Aj tento článok je memento, ktoré nám ma pripomínať minulosť a dôsledky ľudskej nenávisti a zloby.
Poučme sa z histórie!
