Pripravili sme pre vás seriál príspevkov na tému starých ovocných odrôd, ktoré pestovali naši predkovia v Malokarpatskom regióne a ktoré sme za posledné roky zmapovali.
Je leto a tak začneme tými skorými, letnými odrodami. Prvou odrodou, ktorú predstavíme, bude stará a raritná odroda hrušky!
Možno ste sa s ňou stretli pod názvami: krvavnička, či cviklovka. Ale je možné, že o tejto hruške počujete prvý krát. V zahraničí je známa aj pod názvami: Granat-Birne, Sanguinol, Blutbirne.
Ide o veľmi starú odrodu, ktorá pravdepodobne vznikla vo Francúzsku. Prvý krát je spomínaná už v roku 1684. Plodí malé až stredné plody (cca 60 – 100 g) kužeľovitého tvaru s ružovo až načervenalo mramorovanou dužinou. Šupka počas dozrievania mení farbu zo svetlozelenej až do červeno-hnedej farby.
Plody sa vyznačujú stredne tuhou, stredne šťavnatou, jemnou dužinou s vynikajúcou navinutou korenistou chuťou. Dozrieva v priebehu augusta. Ovocie predčasne neopadáva a dlho sa drží na strome.
Pre prípadné prepravovanie sa musia zbierať ešte nedozreté plody, optimálne tak 10 dní pred dozretím. Krvavka prináša úrodu každý rok, ale každý druhý rok je úroda bohatšia.
Strom je vysoký, s mohutnou korunou a čiastočne previsnutými konármi. Ide o odrodu vhodnú aj na líniovú výsadbu.
Odroda je nenáročná na pestovanie. Uprednostňuje slnečné stanovisko a teplejšie južné polohy chránené pred vetrom s kvalitnými, na živiny bohatými, vzdušnými pôdami. Vyhovuje jej hlinitá a hlinito-piesčitá, dobre priepustná a humózna pôda.
Jej výskyt je dnes v Malých Karpatoch zriedkavý. K dnešnému dňu bol zaznamenaný len na pár lokalitách. V minulosti šlo o hrušku, ktorá bola s obľubou pestovaná napr. v Neštichu, miestnej časti Smoleníc. Veríme však, že nájdeme krvavku, resp. aspoň odkaz na jej pestovanie aj v ďalších obciach.
Ak vás Krvavka zaujala a uvažujete o jej pestovaní, prikladám ešte pár údajov. Hruška má univerzálne využitie. Plody je možné použiť na sušenie, zaváranie, pečenie, výrobu džemu, destilátu, či vína a predovšetkým na priamu konzumáciu.
V prípade, že ešte stále váhate, pridávam aj výhody a nevýhody pestovania krvavky. Prečo ju teda pestovať? Medzi jej výhody patrí:
- vysoká odolnosť voči mrazu
- vysoká odolnosť voči chorobám
- plody predčasne neopadávajú
- vysoká plodivosť.
Tak ako väčšina ovocných stromov aj krvavka má svoje mínusy. Nevýhodou je:
- nevhodnosť na dlhodobé skladovanie (kto by aj od letnej odrody čakal niečo iné?)
- cudzoopelivosť (najlepšími opeľovačmi sú odrody Konferencia, Williamsova, Avranšská, Clappová letná)
- citlivosť na vysokú hladinu spodnej vody (na breh potoka, či jazera sa teda nehodí)
- hniličenie počas zrenia od stredu plodu (jaderníka).
Ak si chcete zasadiť krvavku, odporúčame jesennú výsadbu, najskôr začiatkom novembra. A kde? Tam, kde máte dosť miesta pre tento robustný strom.
Jeho zasadením sa zavďačíte nie len svojim deťom, či vnukom, ale aj ďalším generáciám. Taká hruška totiž rastie a prináša plody aj viac ako 200 rokov.
(JS)