FILMOVÉ OKIENKO

Písal sa jún roku 1958 a režisér Paľo Bielik začal natáčať vojnovú drámu s názvom Kapitán Dabač. O rok neskôr bolo natáčanie dokončené. Hovoríme asi o najznámejšej filmovej dráme z obdobia SNP s majstrom Ladislavom Chudíkom v jeho najosobitejšej úlohe.

Prečo spomínam tento film? Väčšinu z vás určite prekvapí, že sa natáčal aj Horných Orešanoch. Tí znalejší vedia, že vo filme boli použité scény zachytávajúce prepravu úzkorozchodnou železnicou, a to medzi železničnou stanicou Smolenice a Chemickou továrňou na Majdane.

Málo kto však vie, že vo filme boli použité aj scény natočené na Všivavci. Vtedy to ešte nebol chránený prírodný areál, ale zachovaný zákopový systém. Deti, ktoré v ten deň pásli na Všivavci kravy, ako aj dospelí pracujúci vo vinohradoch v Nechtákoch, si určite spomínajú aj na scénu, ktorá sa im zaryla do pamäti oveľa viac. Nie každý v Orešanoch totiž vedel o natáčaní a tak sa veľa ľudí vyľakalo, keď z vojenských zákopov na Všivavci vyrazili za streľby vojaci.

Je smutné, že obranný zákopový systém na Všivavci zarastá a stráca sa. Jednak v dôsledku ľudskej nečinnosti pod náletovými drevinami, ako aj činnosti, keď je dlhodobo využívaný ako skládka komunálneho odpadu, či bioodpadu.

Vlastne nie len zákopy, ale aj celý Všivavec sa mení. Nik tu už nepasie a prevládajú umelo vysadené borovice. Stráca sa teplomilný charakter a s tým spojené rastlinné a živočíšne spoločenstvá. Nánosy zeminy a organického materiálu pomalým tempom zakrývajú aj dolomitické odkryvy, ktoré pripomínajú dávnu ľudskú činnosť. Tú súčasnú napriek 4. stupňu ochrany pripomínajú pravidelne používané ohniská a už spomenutý odpad.

Film Kapitán Dabač nám zostal poslednou pripomienkou zachytávajúcou zákopy, ktoré odkazujú na hrôzy vojny. Ostáva už len nevypovedaná otázka: kedy už bude len názov chráneného areálu pripomínať jeho pôvodný význam?

(JS)

SK