{"id":4998,"date":"2026-07-10T13:14:38","date_gmt":"2026-07-10T11:14:38","guid":{"rendered":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/?p=4998"},"modified":"2026-07-10T13:14:39","modified_gmt":"2026-07-10T11:14:39","slug":"schneiderova","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/2026\/clanky\/schneiderova\/","title":{"rendered":"SCHNEIDEROVA"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

V r\u00e1mci seri\u00e1lu o star\u00fdch ovocn\u00fdch odrod\u00e1ch, ktor\u00e9 pestovali na\u0161i predkovia v Malokarpatskom regi\u00f3ne, predstavujeme \u010fal\u0161iu \u010dere\u0161\u0148u p\u00f4vodom z Nemecka.<\/p>\n\n\n\n

T\u00fato odrodu sa n\u00e1m podarilo ur\u010di\u0165 v\u010faka finan\u010dnej podpore Nad\u00e1cie E.SK<\/mark><\/a> v\u00a0roku 2026.<\/p>\n\n\n\n

Je mo\u017en\u00e9, \u017ee o\u00a0tejto \u010dere\u0161ni po\u010dujete prv\u00fd kr\u00e1t, mo\u017eno ste ju v\u0161ak pestovali a mo\u017eno ju pozn\u00e1te pod in\u00fdm n\u00e1zvom, napr. Schneiderova neskor\u00e1, Bigarreau de Sainte Marguerite, Bigarreau Noir, Blankenburger Dicke Braune, Braune Knorpelkirsche, Braune Prinzer, Cerise C\u0153ur Noir, Diemitzer Knorpel, Elkhorn, Gro\u00dfe Knorpelkirsche, Gro\u00dfe Schwarze Knorpel, Millionenkirsche, Prinzenkirsche, Schwarze Lothkirsche, Schwarze von Lobenrot, Weilheimer Riesen, Schneiders Sp\u00e4te Knorpelkirsche, Schwarze Knorpelkirsche, Schneiderova pozdn\u00ed, Haum\u00fcller a in\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

Ako je uveden\u00e9 v \u00favode, ide o star\u00fa odrodu poch\u00e1dzaj\u00facu z Nemecka. Ide o n\u00e1hodn\u00fd semen\u00e1\u010d z meste\u010dka Guben an der Nei\u00dfe (za\u010diatkom 19. storo\u010dia bolo meste\u010dko centrom pestovania \u010dere\u0161n\u00ed) v spolkovej krajine Brandenbursko. Objaven\u00e1 bola okolo roku 1850 v z\u00e1hrade p. Schneidera.<\/p>\n\n\n\n

Prv\u00fd kr\u00e1t bola ofici\u00e1lne op\u00edsan\u00e1 nemeck\u00fdm pomol\u00f3gom Johannom Georgom Conradom Oberdieckom v roku 1865. V roku 1896 bola zaraden\u00e1 medzi najlep\u0161ie odrody \u010dere\u0161n\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Plody s\u00fa ve\u013ek\u00e9 a\u017e ve\u013emi ve\u013ek\u00e9 (21 – 30 mm \u0161irok\u00e9, 22 – 25 mm vysok\u00e9), \u0161iroko-srdcovit\u00e9 s v\u00fdrazn\u00fdm tup\u00fdm hrotom. V\u00e1ha plodov je cca  8 a\u017e 12,5 g. Du\u017eina je pevn\u00e1, chrumkav\u00e1, ve\u013emi \u0161\u0165avnat\u00e1, sladk\u00e1 s jemnou kyselinkou, aromatick\u00e1, jemne korenist\u00e1, ru\u017eovo-\u010derven\u00e1, nesk\u00f4r tmavo-\u010derven\u00e1 a\u017e \u010dierno-\u010derven\u00e1. \u0160upka plodov je pevn\u00e1, hladk\u00e1, ve\u013emi leskl\u00e1, po dozret\u00ed tmavohnedo-\u010derven\u00e1 so svetl\u00fdmi bodkami na povrchu. Stopka je dlh\u00e1 (cca 40 – 67 mm), siln\u00e1, zelen\u00e1 zapusten\u00e1 v plytkej a \u00fazkej stopkovej jamke. Listy s\u00fa ve\u013ek\u00e9 (100 \u2013 120 mm dlh\u00e9 a 50 – 70 mm \u0161irok\u00e9), podlhovast\u00e9, \u0161picat\u00e9, s hrubo ozuben\u00fdm okrajom. Kvet sa objavuje nesk\u00f4r ako u v\u00e4\u010d\u0161iny odr\u00f4d \u010dere\u0161n\u00ed. Bo\u010dn\u00fd \u0161ev \u010dasto vy\u010dnieva a je v\u00fdrazne tmav\u0161\u00ed ako farba plodu. K\u00f4stka je ve\u013ek\u00e1, tupo vajcovit\u00e1, bez hrotu. Jej hmotnos\u0165 je cca 0,3 \u2013 0,5 g a ve\u013ekos\u0165 11 \u2013 13 mm v\u00fd\u0161ka, 7,9 \u2013 9 mm \u0161\u00edrka a 9 \u2013 11 mm hr\u00fabka. Odlu\u010dite\u013enos\u0165 k\u00f4stky od du\u017einy je dobr\u00e1. Chrbtov\u00e1 l\u00ednia len mierne vystupuje, a len \u010diasto\u010dne zvr\u00e1skaven\u00e1. Bo\u010dn\u00e9 hrebene s\u00fa v\u00fdrazne vydut\u00e9, rovnobe\u017en\u00e9 alebo mierne zakriven\u00e9 a zbiehaj\u00fa sa do ostr\u00e9ho centr\u00e1lneho hrebe\u0148a.<\/p>\n\n\n\n

Plody dozrievaj\u00fa v 4 – 5  \u010dere\u0161\u0148ovom t\u00fd\u017edni (v z\u00e1vislosti od lokality to m\u00f4\u017ee by\u0165 od polovice j\u00fana do polovice j\u00fala), na strome sa udr\u017eia cca 2 t\u00fd\u017edne.<\/p>\n\n\n\n

Strom rastie v mladosti intenz\u00edvne, nesk\u00f4r stredne intenz\u00edvne. Tvor\u00ed pyramid\u00e1lnu, nesk\u00f4r gu\u013eovit\u00fa, rozvetven\u00fa, stredne hust\u00fa korunu. Dorast\u00e1 do v\u00fd\u0161ky cca 5 – 8 metrov a \u0161\u00edrky 4 \u2013 6 metrov (niektor\u00e9 zdroje uv\u00e1dzaj\u00fa a\u017e v\u00fd\u0161ku 12 metrov a \u0161\u00edrku 8 metrov). V Mal\u00fdch Karpatoch sa mu relat\u00edvne dobre dar\u00ed, ke\u010f\u017ee dobr\u00e9 zn\u00e1\u0161a podmienky do nadmorskej v\u00fd\u0161ky cca 400 m.n.m. Je relat\u00edvne nen\u00e1ro\u010dn\u00fd na polohu a p\u00f4du, uprednost\u0148uje v\u0161ak slne\u010dn\u00e9 alebo polotienist\u00e9 polohy a \u00farodn\u00e9 a tepl\u00e9 p\u00f4dy.<\/p>\n\n\n\n

Do plodivosti nastupuje nesk\u00f4r, a to v 4 a\u017e 7 roku po vysaden\u00ed. \u00daroda je stredne vysok\u00e1  a pravideln\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

Odpor\u00fa\u010da sa pestova\u0165 ako polokme\u0148, alebo vysokokme\u0148 a vy\u017eaduje len sporadick\u00fd zmladzovac\u00ed rez<\/p>\n\n\n\n

Ak v\u00e1s Schneiderova zaujala a uva\u017eujete o jej pestovan\u00ed, priklad\u00e1m e\u0161te p\u00e1r \u00fadajov. Pou\u017e\u00edva sa na priamu konzum\u00e1ciu, destilovanie, pe\u010denie, mu\u0161tovanie, v\u00fdrobu lekv\u00e1ru a sirupu, su\u0161enie a konzervovanie.<\/p>\n\n\n\n

Medzi v\u00fdhody tejto odrody patr\u00ed:<\/p>\n\n\n\n