{"id":4984,"date":"2026-07-08T10:01:14","date_gmt":"2026-07-08T08:01:14","guid":{"rendered":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/?p=4984"},"modified":"2026-07-08T10:01:14","modified_gmt":"2026-07-08T08:01:14","slug":"adamsova-parmena","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/2026\/clanky\/adamsova-parmena\/","title":{"rendered":"ADAMSOV\u00c1 PARM\u00c9NA"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

V r\u00e1mci seri\u00e1lu o star\u00fdch ovocn\u00fdch odrod\u00e1ch, ktor\u00e9 pestovali na\u0161i predkovia v Malokarpatskom regi\u00f3ne, ako \u010fal\u0161iu predstavujeme ve\u013emi star\u00fa zimn\u00fa odrodu jablone, ktor\u00e1 poch\u00e1dza z Anglicka.<\/p>\n\n\n\n

Star\u00e9 ovocn\u00e9 odrody v Malokarpatskom regi\u00f3ne spozn\u00e1vame dvomi sp\u00f4sobmi. T\u00fdm prv\u00fdm je fyzick\u00e1 identifik\u00e1cia a druh\u00fd sp\u00f4sobom je identifik\u00e1cia na z\u00e1klade historick\u00fdch dokumentov. Pr\u00e1ve t\u00fdmto sp\u00f4sobom sme v tomto roku  (2026) zachytili jej pestovanie v  Malokarpatskom regi\u00f3ne.<\/p>\n\n\n\n

Je mo\u017en\u00e9, \u017ee o tejto jabloni po\u010dujete prv\u00fd kr\u00e1t, mo\u017eno ste ju pestovali a mo\u017eno ju pozn\u00e1te pod in\u00fdm n\u00e1zvom, napr. Adamsovo, Norfolk Pippin, Adams Pearmain, Adams Parm\u00e4ne, Adam’s Pearmain, Adams Parmane, Adams‘, Adams’s Reinett, Adamsapfel, Adamsparman, Hanging Pearmain, Lady’s Finger, Matchless, Moriker, Norfolk-Adams Parmaene, Parmaine d’Adams, Pearmain d’Adams, Pepin de Norfolk, Pepin du Norfolk, Pippin Golden Hagvey, Rough Pippin, Rousse de Norfolk, Rousse du Norfolk, Russet aus Norfolk, Norfolk Pippin, Adam parm\u00e9nja alma, Parmen Adams a in\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

Ako je uveden\u00e9 v \u00favode, ide o ve\u013emi star\u00fa odrodu poch\u00e1dzaj\u00facu z Anglicka. Vy\u0161\u013eachtil ju R\u00f3bert Adams v Norfolku. Prv\u00fd kr\u00e1t bola predstaven\u00e1 v roku 1826 na Royal Horticultural Society pod n\u00e1zvom Norfolk Pippin. Jedna sa o jednu z najpopul\u00e1rnej\u0161\u00edch odr\u00f4d vo viktori\u00e1nskom Anglicku.<\/p>\n\n\n\n

Plody s\u00fa mal\u00e9 a\u017e stredn\u00e9 (5 – 7 mm \u0161irok\u00e9 a cca 60 – 80 mm vysok\u00e9), nepravideln\u00e9ho, gu\u013eovit\u00e9ho a\u017e ku\u017ee\u013eovit\u00e9ho, s\u00famern\u00e9ho tvaru. V\u00e1ha plodov je od  80 \u2013 130 g. Du\u017eina je stredne tuh\u00e1, krehk\u00e1,  chrupkav\u00e1, mierne \u0161\u0165avnat\u00e1 a\u017e such\u00e1, aromatick\u00e1, sladko-kysl\u00e1, jemne korenist\u00e1, na\u017eltla (po rozkrojen\u00ed du\u017eina pomaly hnedne). \u0160upka plodov je tuh\u00e1, jemn\u00e1, hladk\u00e1, polo-leskl\u00e1, such\u00e1, svetlo-zelen\u00e1, nesk\u00f4r zlato-\u017elt\u00e1, z v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti pokryt\u00e1 s\u00favislou, rebrovanou alebo mramorovanou \u010dervenou farbou, pr\u00edpadne len na slne\u010dnej strane v\u00fdrazn\u00e9 \u010derven\u00e9 l\u00ed\u010dko Na povrchu s\u00fa v\u00fdrazn\u00e9 hrdzav\u00e9 lenticely. Stopka je kr\u00e1tka, siln\u00e1, drevnat\u00e1, zapusten\u00e1 v stredne \u0161irokej a\u017e \u0161irokej a stredne hlbokej stopkovej jamke pokrytej hrdzou a vytla\u010den\u00e1 \u010dasto z\u00e1valom do strany. Kali\u0161n\u00e1 jamka stredne \u0161irok\u00e1, jemne rebrovan\u00e1 a stredne hlbok\u00e1 a\u017e plytk\u00e1, kalich je polootvoren\u00fd a\u017e otvoren\u00fd, so vzpriamen\u00fdmi l\u00edstkami.<\/p>\n\n\n\n

Plody sa zbieraj\u00fa v druhej polovice okt\u00f3bra, konzumne dozrievaj\u00fa za\u010diatkom december a uskladnen\u00e9 vydr\u017eia do marca a\u017e apr\u00edla.<\/p>\n\n\n\n

Strom rastie v mladosti stredne intenz\u00edvne a nesk\u00f4r m\u00e1 rast slab\u00fd. M\u00e1 stredne vysok\u00fa, gu\u013eovit\u00fa, korunu. Dorast\u00e1 do v\u00fd\u0161ky cca 6 metrov. V Mal\u00fdch Karpatoch sa mu relat\u00edvne dobre dar\u00ed, ke\u010f\u017ee dobr\u00e9 zn\u00e1\u0161a podmienky do nadmorskej v\u00fd\u0161ky cca 450 m.n.m. Je n\u00e1ro\u010dn\u00fd na polohu a p\u00f4du. Nezn\u00e1\u0161a v\u0161ak such\u00fa p\u00f4du.<\/p>\n\n\n\n

Do plodivosti nastupuje pomerne skoro, a to v 4 a\u017e 5 roku po vysaden\u00ed. \u00daroda je stredn\u00e1 a\u017e vysok\u00e1 a striedav\u00e1. Plody nasadzuje v hlukoch po 2 a\u017e 3.<\/p>\n\n\n\n

Odpor\u00fa\u010da sa pestova\u0165 ako polokme\u0148, alebo vysokokme\u0148 a vy\u017eaduje pravideln\u00fd zmladzovac\u00ed rez.<\/p>\n\n\n\n

Ak v\u00e1s Adamsov\u00e1 parm\u00e9na zaujala a uva\u017eujete o jej pestovan\u00ed, priklad\u00e1m e\u0161te p\u00e1r \u00fadajov. Pou\u017e\u00edva sa na priamu konzum\u00e1ciu, varenie, su\u0161enie, mu\u0161tovanie, v\u00fdrobu cideru a lekv\u00e1ru a pe\u010denie.<\/p>\n\n\n\n

Medzi v\u00fdhody tejto odrody patr\u00ed:<\/p>\n\n\n\n