{"id":4963,"date":"2026-06-26T12:40:00","date_gmt":"2026-06-26T10:40:00","guid":{"rendered":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/?p=4963"},"modified":"2026-06-26T12:43:11","modified_gmt":"2026-06-26T10:43:11","slug":"kiefferska","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/2026\/clanky\/kiefferska\/","title":{"rendered":"KIEFFERSK\u00c1"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

V r\u00e1mci seri\u00e1lu o star\u00fdch ovocn\u00fdch odrod\u00e1ch, ktor\u00e9 pestovali na\u0161i predkovia v Malokarpatskom regi\u00f3ne, ako \u010fal\u0161iu predstavujeme star\u00fa zimn\u00fa odrodu hru\u0161ky, ktorej p\u00f4vod je v USA.<\/p>\n\n\n\n

Aj t\u00fato odrodu sa n\u00e1m podarilo ur\u010di\u0165 v\u010faka podpore z Nad\u00e1cie ZSE, dnes N\u00e1dacia E.SK<\/mark><\/a> v\u00a0roku 2025.<\/p>\n\n\n\n

Je mo\u017en\u00e9, \u017ee o tejto hru\u0161ke po\u010dujete prv\u00fd kr\u00e1t, mo\u017eno ste ju pestovali a mo\u017eno ju pozn\u00e1te pod in\u00fdm n\u00e1zvom, napr. Poire Tonneau, Poire Bouteille, Kieffers S\u00e4mling, K\u00edferka, Kiffer, K\u00fcfer a in\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

Ako je nap\u00edsan\u00e9 v \u00favode, ide o star\u00fa odrodu p\u00f4vodom z USA. Ide o n\u00e1hodn\u00fd semen\u00e1\u010d, ktor\u00fd objavil Peter Kieffer ako n\u00e1hodn\u00fa sadenica v svojom sade v Roxborough, \u0161t\u00e1t Philadelphia, v roku 1863. V sade sa venoval pestovaniu hru\u0161iek Williamsov\u00e1 a \u00e1zijsk\u00fdch hru\u0161iek. Pod n\u00e1zvom Kieffer bola prv\u00fd kr\u00e1t predstaven\u00e1 na v\u00fdstave v roku 1876 a v roku 1883 ju Americk\u00e1 pomologick\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 uznala za samostatn\u00fa odrodu. V Rak\u00fasko-uhorsku sa roz\u0161\u00edrila koncom 19. storo\u010dia.<\/p>\n\n\n\n

Plody s\u00fa stredn\u00e9 a\u017e ve\u013ek\u00e9 (niekedy extr\u00e9mne ve\u013ek\u00e9), pred\u013a\u017een\u00e9ho sudkovit\u00e9ho tvaru s v\u00fdrazn\u00fdm gu\u013eat\u00fdm stredom, povrch mierne hrbo\u013eat\u00fd, smerom k stopke a kalichu v\u00fdrazne tupo \u0161irok\u00e9. Povrch je \u010dasto hrbo\u013eat\u00fd. Ve\u013ekos\u0165 plodu je: \u0161\u00edrka 6 \u2013 10 cm a v\u00fd\u0161ky 8 \u2013 17 cm a v\u00e1ha od  120 \u2013 380 g (nie je probl\u00e9m natrafi\u0165 aj na v\u00fdrazne v\u00e4\u010d\u0161ie plody). Du\u017eina je chrumkav\u00e1, hust\u00e1, jemn\u00e1, ve\u013emi \u0161\u0165avnat\u00e1, maslov\u00e1, zrnit\u00e1, sladko-kysl\u00e1, aromatick\u00e1, biela, a\u017e bledo-\u017elt\u00e1. \u0160upka plodov je tuh\u00e1, drsn\u00e1, leskl\u00e1, hrub\u00e1, zelen\u00e1 (do decembra a\u017e janu\u00e1ra), nesk\u00f4r zlatisto-\u017elt\u00e1. Na slne\u010dnej strane m\u00f4\u017ee by\u0165 slab\u00e9 \u010derven\u00e9 l\u00ed\u010dko. Povrch pokr\u00fdvaj\u00fa v\u00fdrazn\u00e9 tmav\u00e9 lenticely a niekedy aj hrdzav\u00e9 \u0161kvrny. \u0160upka v\u00f4\u0148ou pripom\u00edna japonsk\u00fa dulu. Stopka je stredne dlh\u00e1, hrub\u00e1, drevnat\u00e1, hned\u00e1. Usaden\u00e1 je \u00fazkej a hlbokej nepravidelnej stopkovej jamke. Kali\u0161n\u00e1 jamka je stredne hlbok\u00e1, \u0161irok\u00e1, hrubo rebrovan\u00e1, \u010diasto\u010dne pokryt\u00e1 hrdzou. Kalich je vzpriamen\u00fd, zhrubnut\u00fd a otvoren\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

Plody sa zbieraj\u00fa od za\u010diatku okt\u00f3bra (plody otrhan\u00e9 bez stopky maj\u00fa krat\u0161iu trvanlivos\u0165), konzumne dozrievaj\u00fa za\u010diatkom novembra (chu\u0165 ovocia sa po\u010das skladovania zlep\u0161uje a pln\u00fa zrelos\u0165 dosahuje, ke\u010f, v hornej \u010dasti zostane plod na dotyk m\u00e4kk\u00fd) a\u017e janu\u00e1ri a uskladnen\u00e9 vydr\u017eia do febru\u00e1ra a\u017e marca.<\/p>\n\n\n\n

Strom rastie intenz\u00edvne, vytv\u00e1ra mohutn\u00fa, ve\u013ek\u00fa, ku\u017ee\u013eovit\u00fa korunu, ktor\u00e1 sa vekom roz\u0161iruje a takmer ovis\u00e1. Dorast\u00e1 do v\u00fd\u0161ky 5 \u2013 8 metrov a do \u0161\u00edrky 6 \u2013 7 metrov. Je nen\u00e1ro\u010dn\u00fd na pestovanie. Najviac mu v\u0161ak vyhovuj\u00fa slne\u010dn\u00e9 polohy (\u010d\u00edm slne\u010dnej\u0161ie polohy, t\u00fdm chutnej\u0161ie a slad\u0161ie plody). Uprednost\u0148uje hlbok\u00e9 a kvalitn\u00e9 p\u00f4dy, pri\u010dom je nevhodn\u00fd do premo\u010denej p\u00f4dy. V Mal\u00fdch Karpatoch sa mu dar\u00ed aj preto, \u017ee dobr\u00e9 zn\u00e1\u0161a podmienky do nadmorskej v\u00fd\u0161ky cca 500 m.n.m..<\/p>\n\n\n\n

Do plodivosti nastupuje v 5 a\u017e 6 roku po vysaden\u00ed, pri\u010dom plodivos\u0165 je vysok\u00e1 (s vekom rastie) a mierne striedav\u00e1. Odpor\u00fa\u010da sa pestova\u0165 ako polokme\u0148, alebo vysokokme\u0148. Vy\u017eaduje zmladzovac\u00ed rez.<\/p>\n\n\n\n

Ak v\u00e1s Kieffersk\u00e1 zaujala a uva\u017eujete o jej pestovan\u00ed, priklad\u00e1m e\u0161te p\u00e1r \u00fadajov. Pou\u017e\u00edva sa na priamu konzum\u00e1ciu, zav\u00e1ranie, varenie, mu\u0161tovanie, pe\u010denie, su\u0161enie (po vysu\u0161en\u00ed hru\u0161ka z\u00edska \u0161pecifick\u00fa ar\u00f3mu podobn\u00fa anan\u00e1su), destil\u00e1ciu, v\u00fdrobu lekv\u00e1ru.<\/p>\n\n\n\n

Medzi v\u00fdhody tejto odrody patr\u00ed:<\/p>\n\n\n\n