{"id":4605,"date":"2025-11-16T05:05:00","date_gmt":"2025-11-16T04:05:00","guid":{"rendered":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/?p=4605"},"modified":"2025-11-14T07:21:51","modified_gmt":"2025-11-14T06:21:51","slug":"zabudnuty-hornooresansky-chorvat","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/2025\/clanky\/zabudnuty-hornooresansky-chorvat\/","title":{"rendered":"ZABUDNUT\u00dd HORNOORE\u0160ANSK\u00dd CHORV\u00c1T"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

V polovici 16. storo\u010dia po ne\u00faspechu proti Osmanskej r\u00ed\u0161i v bitke pri Moh\u00e1\u010di pri\u0161li na \u00fazemie dne\u0161n\u00e9ho Slovenska Chorv\u00e1ti. Pri\u0161li aj do Horn\u00fdch Ore\u0161ian a v\u00e4\u010d\u0161ina \u010dasom splynula s miestnym obyvate\u013estvom. Niekto by mohol poveda\u0165, \u017ee \u201emoc toho po sebe v Horn\u00fdch Ore\u0161anoch nezanechali\u201c. Zachovalo sa n\u00e1m pomenovanie jednej lokality s n\u00e1zvom \u201eGlavica\u201c, stud\u0148a, ktorej sa zvykne hovori\u0165 \u201eChorv\u00e1tska\u201c a priezviska, ako Benovi\u010d, Br\u00e1zdovi\u010d, \u0160imon\u010di\u010d, Pohrebovi\u010d a tie\u017e tak\u00e9, ktor\u00e9 \u010dasom stratili svoje tradi\u010dn\u00e9 chorv\u00e1tske koncovky napr. Bla\u017eo \u2013 p\u00f4vodne Bla\u017eovi\u010d at\u010f.<\/p>\n\n\n\n

T\u00fdm by na prv\u00fd poh\u013ead skon\u010dil v\u00fdpo\u010det toho chorv\u00e1tskeho. Je toho samozrejme ove\u013ea viac. O tom niekedy nabud\u00face v samostatnom \u010dl\u00e1nku. Dnes do v\u00fdpo\u010dtu zachovan\u00e9ho chorv\u00e1tskeho dedi\u010dstva priklad\u00e1me jeden konkr\u00e9tny dielik sklada\u010dky.<\/p>\n\n\n\n

P\u00edsal sa rok 1582 a v Eur\u00f3pe u\u017e p\u00e1r storo\u010d\u00ed predstavovala ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m Osmansk\u00e1 r\u00ed\u0161a. Z\u00e1rove\u0148 sa Eur\u00f3pou \u0161\u00edril protestantizmus. Do tejto nie pr\u00edli\u0161 optimistickej doby sa d\u0148a 28.6.1582 narodil v obci Horn\u00e9 Ore\u0161any chorv\u00e1tskym vys\u0165ahovalcom syn Petar Ljubi\u0107. Kto boli jeho rodi\u010dia a ako sa volali, \u017eia\u013e nevieme. Hlavn\u00fdm d\u00f4vodom je, \u017ee z tej doby sa nezachovali farsk\u00e9 matriky.<\/p>\n\n\n\n

Keby som niekde narazil len tak na tak\u00e9to meno asi by ma ani nezaujalo a ani by som sa nim nezaoberal. V chorv\u00e1tskom dvojt\u00fd\u017edenn\u00edku vyd\u00e1vanom v Rak\u00fasku, som v\u0161ak narazil na \u010dl\u00e1nok, kde sa pri mene Petar Ljubi\u0107 uv\u00e1dza, \u017ee bol v\u00fdznamn\u00fd chorv\u00e1tsky k\u0148az a diplomat, ktor\u00fd sa narodil v obci \u201eFels\u00f6 Ore\u0161any\u201c pri Smoleniciach a ktor\u00fd \u017eil v rokoch 1582 \u2013 1645.<\/p>\n\n\n\n

Stroh\u00e1 a kr\u00e1tka inform\u00e1cia. Up\u00fatala  ma v\u0161ak nato\u013eko, \u017ee som za\u010dal p\u00e1tra\u0165. Nevyzeralo to v\u0161ak v\u00f4bec dobre. Nech som sa akoko\u013evek sna\u017eil, nikde ni\u010d, ani jedna zmienka. Dokonca aj autor \u010dl\u00e1nku umrel pred p\u00e1r rokmi. Zdalo sa, \u017ee moja stopa vyhasla sk\u00f4r, ako som za\u010dal stopova\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Ner\u00e1d sa v\u0161ak vzd\u00e1vam a tak som za\u010dal s kore\u0161pondenciou na v\u0161etky mo\u017en\u00e9 strany. \u010coskoro sa uk\u00e1zal prv\u00fd drobn\u00fd \u00faspech, ktor\u00fd z\u00e1sadne ovplyvnil \u010fal\u0161ie p\u00e1tranie. Z chorv\u00e1tskych zdrojov sa mi podarilo vyp\u00e1tra\u0165, \u017ee Petar Ljubi\u0107 bol jezuita. A ke\u010f\u017ee za pokus ni\u010d ned\u00e1m, oslovil som jezuitsk\u00fd arch\u00edv v Rak\u00fasku. Po prvotnom sklaman\u00ed, \u017ee archivuj\u00fa \u00fadaje a\u017e od 19. storo\u010dia, nako\u013eko star\u0161ie im boli e\u0161te v 18. storo\u010d\u00ed zabaven\u00e9 pri\u0161iel predsa len drobn\u00fd \u00faspech.<\/p>\n\n\n\n

Podarilo sa im n\u00e1js\u0165 kr\u00e1tky \u010dl\u00e1nok zo za\u010diatku 20. storo\u010dia. Bol to ten spr\u00e1vny impulz, ktor\u00fd som potreboval. Oslovil som pr\u00edslu\u0161n\u00e9 rak\u00faske, chorv\u00e1tske a ma\u010farsk\u00e9 in\u0161tit\u00facie a za\u010dal za hon na Petara Ljubi\u0107a.<\/p>\n\n\n\n

V\u00fdsledkom tohto p\u00e1trania je druh\u00e1 \u010das\u0165 \u010dl\u00e1nku, kde v\u00e1m predstavujem n\u00e1\u0161ho zabudnut\u00e9ho rod\u00e1ka.<\/p>\n\n\n\n

PETAR LJUBI\u0106<\/strong>, k\u0148az, mision\u00e1r, n\u00e1bo\u017eensk\u00fd spisovate\u013e, diplomat, pedag\u00f3g<\/p>\n\n\n\n

(*28. j\u00fan 1582 Horn\u00e9 Ore\u0161any – \u2020 16. november 1645 Z\u00e1hreb) tie\u017e sa uv\u00e1dza ako Petrus Lubich, Petrus Lubich Croata<\/p>\n\n\n\n

Ako som uviedol v \u00favode, na za\u010diatku sme poznali len roky narodenia a \u00famrtia. S prib\u00fadaj\u00facimi inform\u00e1ciami sme ako prv\u00fd z\u00edskali d\u00e1tum \u00famrtia, ktor\u00fd sa spom\u00ednal skoro vo v\u0161etk\u00fdch nesk\u00f4r z\u00edskan\u00fdch dokumentoch. S d\u00e1tumom narodenia to v\u0161ak bolo komplikovanej\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n

Ako nap\u00edsal autor dobov\u00e9ho \u010dl\u00e1nku o Ljubi\u0107ovi, d\u00e1tum narodenia sa v jeho s\u00favislosti prv\u00fd kr\u00e1t spom\u00edna a\u017e v jeho nekrol\u00f3gu z roku 1645, ktor\u00e9ho prepis sa mi nakoniec podarilo z\u00edska\u0165. D\u00f4vodov neuv\u00e1dzania d\u00e1tumu narodenia m\u00f4\u017ee by\u0165 viac: zni\u010den\u00e9 dobov\u00e9 dokumenty napr. aj v rodnej obci.<\/p>\n\n\n\n

To je aj d\u00f4vod, pre\u010do s\u00fa pre n\u00e1s zatia\u013e nezn\u00e1mou jeho rodi\u010dia, s\u00farodenci a predov\u0161etk\u00fdm prv\u00fdch 21 rokov \u017eivota. Nevieme dokedy \u017eil v Horn\u00fdch Ore\u0161anoch, ani ak\u00e9 \u0161koly a kde nav\u0161tevoval, \u010di kde v\u0161ade ho osud zaviedol.<\/p>\n\n\n\n

Jeho \u017eivotn\u00e9 osudy sa pre n\u00e1s za\u010d\u00ednaj\u00fa odv\u00edja\u0165 a\u017e dva mesiace pred dov\u0155\u0161en\u00edm veku 22 rokov v Brne. Od tohto momentu sa mi podarilo posklada\u0165 celkom zauj\u00edmav\u00fd \u017eivotopis.<\/p>\n\n\n\n

Ako u\u017e bolo vy\u0161\u0161ie povedan\u00e9 bol jezuitom. Do mlad\u00e9ho jezuitsk\u00e9ho r\u00e1du, ktor\u00fd v tom roku mal len 70. rokov od zalo\u017eenia sv. Ign\u00e1com z Loyoly vst\u00fapil 27. apr\u00edla alebo j\u00fana 1604 v Brne. Do r\u00e1du, ktor\u00fd bol hlavnou silou katol\u00edckej protireform\u00e1cie. V Brnenskom jezuitskom kol\u00e9giu str\u00e1vil v novici\u00e1te a\u017e do roku 1606. N\u00e1sledne odch\u00e1dza na \u0161t\u00fadia do semin\u00e1ra na univerzitu v Gr\u00e1zi (\u0160tajerskom Hradci). Z historick\u00fdch dokumentov vieme, \u017ee v rokoch 1606-1609 sa venoval \u0161t\u00fadiu filozofie.<\/p>\n\n\n\n

V nasleduj\u00facom roku odch\u00e1dza do Z\u00e1hrebu, kde a\u017e do roku 1612 vyu\u010doval na 1. a 2. stupni miestneho gymn\u00e1zia gramatiku a po\u00e9ziu. V dobov\u00fdch dokumentoch z tohto obdobia sa uv\u00e1dza ako Petrus Lubich Croata. N\u00e1sledne sa vr\u00e1til na univerzitu do Gr\u00e1zu kde pokra\u010doval v \u0161t\u00fadiu teol\u00f3gie. Na ktor\u00fa jeho reho\u013ea predpisuje 4 roky. \u0160t\u00fadium absolvoval s v\u00fdborn\u00fdmi v\u00fdsledkami za 3 roky a 2 mesiace. Po skon\u010den\u00ed e\u0161te absolvoval predp\u00edsan\u00fdch 10 mesiacov tretej prob\u00e1cie (terciata).<\/p>\n\n\n\n

V roku 1617 nastupuje ako far\u00e1r v Z\u00e1hrebe do kostola sv. Marka. Od roku 1618 a\u017e do roku 1627 p\u00f4sobil v Z\u00e1hrebe ako prokur\u00e1tor, mision\u00e1r, kazate\u013e, spovedn\u00edk a rektor na miestnom gymn\u00e1ziu.<\/p>\n\n\n\n

Medzit\u00fdm si odbehol v rokoch 1618 \u2013 1619 na misie do Lendavy v dne\u0161nom Slovinsku, kde pom\u00e1hal pri rekatoliz\u00e1cii a boji s protestantizmom. Pri\u0161iel na pomoc Kristoforovi Banfimu, konvertitovi na kres\u0165anstvo.<\/p>\n\n\n\n

V rokoch 1619 \u2013 1620 ho znova m\u00f4\u017eeme odsledova\u0165 v Z\u00e1hrebe, kde okrem in\u00e9ho p\u00f4sob\u00ed ako osobn\u00fd spovedn\u00edk u chorv\u00e1tskeho b\u00e1na, gr\u00f3fa Nikolu IX. Frankopana.<\/p>\n\n\n\n

V rokoch 1620 \u2013 1621 p\u00f4sobil op\u00e4tovne v Z\u00e1hrebe v kostole sv. Marka. V roku 1621 bol znova vyslan\u00fd na misie. Tentokr\u00e1t do chorv\u00e1tskeho Karlovacu, kde ako sa uv\u00e1dza v dobov\u00fdch z\u00e1znamoch sa vkradli protestanti (takmer v\u0161etci Nemci), ktor\u00ed boli predt\u00fdm vyhnan\u00ed zo Slovinsk\u00e9ho Kra\u0148ska, a tie\u017e  rak\u00faskeho \u0160tajerska a Korut\u00e1nska.<\/p>\n\n\n\n

Po n\u00e1vrate z Karlovacu op\u00e4tovne p\u00f4sobil v Z\u00e1hrebe v kostole sv. Marka a aj ako mimoriadny profesor a rektor na miestnom gymn\u00e1ziu.<\/p>\n\n\n\n

N\u00e1sledne odch\u00e1dza do Gr\u00e1cu, kde 19. febru\u00e1ra 1623 zlo\u017eil 4 reho\u013en\u00fd s\u013eub (s\u013eub osobitnej poslu\u0161nosti p\u00e1pe\u017eovi v misijn\u00fdch z\u00e1le\u017eitostiach). Ten neskladaj\u00fa v\u0161etci jezuiti ale iba t\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa prijat\u00ed medzi tzv. profesov Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej, \u010do je najvy\u0161\u0161ia forma \u010dlenstva). N\u00e1sledne sa vracia do Z\u00e1hrebu, kde a\u017e do roku 1627 p\u00f4sob\u00ed ako rektor na miestnom gymn\u00e1ziu.<\/p>\n\n\n\n

\u010ealej sa dozved\u00e1me, \u017ee zo Z\u00e1hrebu sa v roku 1628 vr\u00e1til do Rak\u00faska, konkr\u00e9tne do Viedne, kde p\u00f4sobil ako far\u00e1r a spovedn\u00edk.<\/p>\n\n\n\n

Na tomto mieste sa v\u0161ak dlho nezdr\u017eal, nako\u013eko e\u0161te v tom istom roku odch\u00e1dza ako \u00fa\u010dastn\u00edk na misijn\u00fa a diplomatick\u00fa cestu do Kon\u0161tant\u00ednopola (Carihrad\/Istanbul) s cis\u00e1rskym leg\u00e1tom, pre ktor\u00e9ho p\u00f4sobil aj ako osobn\u00fd spovedn\u00edk. Na misii bol a\u017e do roku 1630. Na misie do Kon\u0161tantinopola sa op\u00e4tovne v rovnakej funkcii vydal e\u0161te aj v rokoch 1636, 1639 a 1642. O tom ak\u00e9 nebezpe\u010dn\u00e9 bolo podnikn\u00fa\u0165 tak\u00fa cestu si ani nemus\u00edme hovori\u0165. Kon\u0161tantinopol bol v tom \u010dase u\u017e takmer 200 rokov pod nadvl\u00e1dou Osmanov.<\/p>\n\n\n\n

V  roku 1631 p\u00f4sobil ako kazate\u013e, poradca, rektor pre pr\u00edpady svedomia v Z\u00e1hrebe. V roku 1632 sa vracia do Gr\u00e1zu, kde p\u00f4sob\u00ed  ako spovedn\u00edk a mision\u00e1r. V rokoch 1632 a 1634 sa striedavo zdr\u017euje vo Vara\u017ed\u00edne a Z\u00e1hrebe. Vo Vara\u017ed\u00edne p\u00f4sob\u00ed ako kazate\u013e, spovedn\u00edk a z\u00e1rove\u0148 pracuje na zalo\u017een\u00ed nov\u00e9ho jezuitsk\u00e9ho kol\u00e9gia. Pr\u00e1ve tu za\u017eil asi najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed \u00fatok na svoju osobu, ke\u010f mu i\u0161lo o hol\u00fd \u017eivot. V rokoch 1633 a\u017e 1634 p\u00f4sob\u00ed ako op\u00e1t (superior) v miestnom kl\u00e1\u0161tore. N\u00e1sledne odch\u00e1dza do Z\u00e1hrebu, kde mu prib\u00fada aj \u010fal\u0161ia funkcia, a to spr\u00e1vca Kongreg\u00e1cie Panny M\u00e1rie. V rokoch 1634-1635 a 1640-1641 si e\u0161te p\u00e1r kr\u00e1t odbieha do Vara\u017ed\u00edna.<\/p>\n\n\n\n

V rokoch 1644 \u2013 1645 zast\u00e1va funkciu predstaven\u00e9ho kl\u00e1\u0161tora v Ma\u010farskom \u0160oproni.<\/p>\n\n\n\n

Posledn\u00e9 roky jeho \u017eivota boli pozna\u010den\u00e9 podlomen\u00fdm zdrav\u00edm. Ako uv\u00e1dzaj\u00fa v nekrol\u00f3gu jeho s\u00fa\u010dasn\u00edci, od roku 1622 je jeho zdravie ve\u013emi oslaben\u00e9. Tak\u017ee ke\u010f sa v okt\u00f3bri roku 1645 vr\u00e1til sp\u00e4\u0165 do Z\u00e1hrebu bol u\u017e \u00faplne vysilen\u00fd. Posledn\u00fd mesiac pred smr\u0165ou trpel ka\u0161\u013eom a hor\u00fa\u010dkou viac ako zvy\u010dajne. V tom \u010dase u\u017e poci\u0165oval, \u017ee sa bl\u00ed\u017ei jeho koniec. Bol premo\u017een\u00fd t\u00fa\u017ebou oslobodi\u0165 sa z \u201ev\u00e4zenia tela a prejs\u0165 do slobody Bo\u017e\u00edch det\u00ed\u201c. D\u0148a 16. novembra 1645 na svojom \u017eiados\u0165, prijal sv\u00e4t\u00e9 prij\u00edmanie. Vz\u00fdvaj\u00fac sv\u00e4t\u00e9 men\u00e1 Je\u017ei\u0161a a M\u00e1rie, posilnen\u00fd tajomstvami umieraj\u00facich, pri plnom vedom\u00ed a\u017e do poslednej chv\u00edle. Skonal \u201esub tempus prandii\u201c (v \u010dase obeda) pravdepodobne kr\u00e1tko pred poludn\u00edm.<\/p>\n\n\n\n

Z Ljubi\u0107ovho nekrol\u00f3gu sa dozved\u00e1me, \u017ee bol Chorv\u00e1t. Je to trochu zvl\u00e1\u0161tne, preto\u017ee n\u00e1rodnos\u0165 sa vtedy ur\u010dovala pod\u013ea toho, v ktorej krajine sa narodil. Z\u00e1rove\u0148 sa dozved\u00e1me, \u017ee ovl\u00e1dal nemecky, latinsky a chorv\u00e1tsky, no ma\u010far\u010dinu neovl\u00e1dal. To, \u017ee nevedel po ma\u010farsky dokazuj\u00fa z\u00e1znamy v trojro\u010dn\u00fdch katal\u00f3goch, ke\u010f sa viedli presn\u00e9 z\u00e1znamy o znalosti r\u00f4znych jazykov a \u017ee ka\u017ed\u00fd si zapisoval \u010do i len z\u00e1kladn\u00e9 znalosti toho ktor\u00e9ho jazyka.<\/p>\n\n\n\n

Ako u\u017e bolo vy\u0161\u0161ie spomenut\u00e9, chodil \u010dasto na misie, ktor\u00fdch cie\u013eom bolo bojova\u0165 proti bludu protestantizmu. Z nekrol\u00f3gu sa dozved\u00e1me, \u017ee \u201epo cel\u00fd \u017eivot, mal na srdci len Bo\u017eiu sl\u00e1vu, a tak aj ako zlomen\u00fd starec ne\u00fanavne vyvracal kac\u00edrov svojimi spismi\u201c.<\/p>\n\n\n\n

\u017dia\u013e zo spisov a diel, ktor\u00e9 nap\u00edsal Petar Ljubi\u010d sa n\u00e1m do dne\u0161nej doby ni\u010d nezachovalo. Mus\u00edme sa preto spo\u013eahn\u00fa\u0165 len na dobov\u00e9 zdroje, ktor\u00e9 n\u00e1s informuj\u00fa, \u017ee nap\u00edsal a vydal mnoho spisov proti heretikov. V\u00e4\u010d\u0161inu z nich nap\u00edsal a\u017e v pokro\u010dilom veku. Pozn\u00e1me len n\u00e1zov jeho rukopisn\u00e9ho diela \u201eGesta et Scripta Provinciae Austriae\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Pri p\u00edsan\u00ed tohto \u010dl\u00e1nku som d\u00fafal, \u017ee sa n\u00e1m podar\u00ed dopracova\u0165 aj k jeho podobizni. Oslovil som v tejto veci viacero arch\u00edvov a in\u0161tit\u00faci\u00ed. Ako posledn\u00fa som dostal odpove\u010f zo Z\u00e1hrebsk\u00e9ho arcibiskupstva.<\/p>\n\n\n\n

Z\u00e1ver je tak\u00fd, \u017ee tak ako je k dne\u0161n\u00e9mu d\u0148u pre n\u00e1s tajomn\u00e1 a nezn\u00e1ma mlados\u0165 Petara Ljubi\u0107a, tak zost\u00e1va pre n\u00e1s nezn\u00e1ma jeho podobize\u0148. Rovnako s\u00fa k dne\u0161n\u00e9mu d\u0148u pre n\u00e1s straten\u00e9 jeho liter\u00e1rne diela. \u010co ma v\u0161ak najviac mrz\u00ed, doba v ktorej Ljubi\u0107 \u017eil, bola dobou kedy z\u00e1sadne do dej\u00edn zasahovala Osmansk\u00e1 r\u00ed\u0161a a tak dnes \u017eia\u013e nevieme, ani kde je Ljubi\u0107 pochovan\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

Ako sa v\u0161ak hovor\u00ed \u201en\u00e1dej zomiera posledn\u00e1\u201c a preto m\u00f4\u017eeme d\u00fafa\u0165, \u017ee raz sa podar\u00ed niekde v niektorom arch\u00edve n\u00e1js\u0165 niektor\u00e9 Ljubi\u0107ov\u00e9 dielo, \u010di jeho vyobrazenie, pr\u00edpadne zmienku o tom, kde bol pochovan\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

\u010ces\u0165 jeho pamiatke.<\/p>\n\n\n\n

(JS)<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

V polovici 16. storo\u010dia po ne\u00faspechu proti Osmanskej r\u00ed\u0161i v bitke pri Moh\u00e1\u010di pri\u0161li na \u00fazemie dne\u0161n\u00e9ho Slovenska Chorv\u00e1ti. Pri\u0161li aj do Horn\u00fdch Ore\u0161ian a v\u00e4\u010d\u0161ina \u010dasom splynula s miestnym obyvate\u013estvom. Niekto by mohol poveda\u0165, \u017ee \u201emoc toho po sebe v Horn\u00fdch Ore\u0161anoch nezanechali\u201c. Zachovalo sa n\u00e1m pomenovanie jednej lokality s n\u00e1zvom \u201eGlavica\u201c, stud\u0148a, ktorej sa zvykne hovori\u0165 \u201eChorv\u00e1tska\u201c a priezviska, ako […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":4606,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"inline_featured_image":false,"footnotes":""},"categories":[1,41,37],"tags":[25],"class_list":["post-4605","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky","category-historia","category-historicke-osobnosti","tag-25"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4605","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4605"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4605\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4607,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4605\/revisions\/4607"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4606"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4605"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4605"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4605"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}