{"id":4504,"date":"2025-09-01T12:44:37","date_gmt":"2025-09-01T10:44:37","guid":{"rendered":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/?p=4504"},"modified":"2025-12-22T13:19:22","modified_gmt":"2025-12-22T12:19:22","slug":"james-grieve","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/2025\/clanky\/stare-odrody\/james-grieve\/","title":{"rendered":"JAMES GRIEVE"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

V r\u00e1mci seri\u00e1lu o star\u00fdch ovocn\u00fdch odrod\u00e1ch, ktor\u00e9 pestovali na\u0161i predkovia v Malokarpatskom regi\u00f3ne, ako \u010fal\u0161iu predstavujeme star\u00fa \u0160k\u00f3tsku jesenn\u00fa odrodu jablone<\/p>\n\n\n\n

Je mo\u017en\u00e9, \u017ee o tejto jabloni po\u010dujete prv\u00fd kr\u00e1t, mo\u017eno ste ju pestovali a mo\u017eno ju pozn\u00e1te pod in\u00fdm n\u00e1zvom, napr. Grieve, JemsGriev, Dzems Griw a in\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

Ako je uveden\u00e9 v \u00favode, ide o star\u00fa odrodu poch\u00e1dzaj\u00facu zo \u0160k\u00f3tskeho Edinburgu. Vypestoval ju  okolo roku 1875 z\u00e1hradn\u00edk James Grieve ako semen\u00e1\u010d z odrody Pottovo. Odroda je ofici\u00e1lne zaregistrovan\u00e1 od roku 1893, a to v\u010faka ovocin\u00e1rskej \u0161k\u00f4lke Dickson z Edinburgu, ktor\u00e1 ju za\u010dala mno\u017ei\u0165 od roku 1880. V roku 1897 z\u00edskala odroda ocenenie Award of Garden Merit od Royal Horticultural Society (Kr\u00e1\u013eovskej z\u00e1hradn\u00edckej spolo\u010dnosti) s\u00eddliacej v Lond\u00fdne. V roku 1906 mu t\u00e1to spolo\u010dnos\u0165 udelila certifik\u00e1t prvej triedy. <\/p>\n\n\n\n

Plody s\u00fa stredn\u00e9 a\u017e ve\u013ek\u00e9, nepravideln\u00e9, gu\u013eovit\u00e9 a\u017e ku\u017ee\u013eovit\u00e9, jemne rebrovan\u00e9. V\u00e1ha plodov je od  150 \u2013 200 g. Du\u017eina je krehk\u00e1, jemn\u00e1, ve\u013emi \u0161\u0165avnat\u00e1, sladko-kysl\u00e1, aromatick\u00e1, jemne pikantn\u00e1, bielo-\u017elt\u00e1. Na vzduchu du\u017eina jemne nehnedne. \u0160upka plodov je pevn\u00e1, pru\u017en\u00e1, hladk\u00e1, leskl\u00e1, such\u00e1, nesk\u00f4r mastn\u00e1, \u017elto-zelen\u00e1, nesk\u00f4r \u017elt\u00e1, oran\u017eovo a\u017e \u010derveno mel\u00edrovan\u00e1. Na povrchu s\u00fa m\u00e1lo v\u00fdrazn\u00e9 bled\u00e9 lenticely. Stopka je stredne dlh\u00e1, jemne zakriven\u00e1 a zapusten\u00e1 je v hlbokej stopkovej jamke, z ktorej vy\u010dnieva, Stopkov\u00e1 jamka je mierne l\u00fa\u010dovito hrdzav\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

Plody sa zbieraj\u00fa od polovice augusta do polovice septembra (ak sa nechaj\u00fa prezrie\u0165 na strome, tak zm\u00fa\u010dnatej\u00fa a opad\u00e1vaj\u00fa), konzumne dozrievaj\u00fa v septembri a\u017e okt\u00f3bri (najnesk\u00f4r dva t\u00fd\u017edne po zbere dosiahn\u00fa plody svoju najlep\u0161iu chu\u0165) a uskladnen\u00e9 vydr\u017eia do okt\u00f3bra a\u017e decembra.<\/p>\n\n\n\n

Strom rastie v mladosti intenz\u00edvne, m\u00e1 \u0161irok\u00fa pyramid\u00e1lnu, zahusten\u00fa korunu. Dorast\u00e1 do v\u00fd\u0161ky cca 6 – 8 metrov. V Mal\u00fdch Karpatoch sa mu relat\u00edvne dobre dar\u00ed, ke\u010f\u017ee dobr\u00e9 zn\u00e1\u0161a podmienky do nadmorskej v\u00fd\u0161ky cca 600 m.n.m.. Je relat\u00edvne nen\u00e1ro\u010dn\u00fd na polohu, vy\u017eaduje len ochranu pred vetrom. Zvl\u00e1da jednak p\u00f4du such\u00fa, ale aj premo\u010den\u00fa, najlep\u0161ie sa mu v\u0161ak dar\u00ed v dobre \u00farodnej a primerane vlhkej p\u00f4de. Do plodivosti nastupuje v 3 a\u017e 5 roku po vysaden\u00ed. \u00daroda je vysok\u00e1  a pravideln\u00e1. Vzh\u013eadom na to, \u017ee plod\u00ed po 1 \u2013 3 plodoch v zhlukoch, odpor\u00fa\u010da sa prebierka plodov.<\/p>\n\n\n\n

Odpor\u00fa\u010da sa pestova\u0165 ako polokme\u0148, alebo vysokokme\u0148. Je nen\u00e1ro\u010dn\u00e1 na rez, vy\u017eaduje v\u0161ak ka\u017edoro\u010dn\u00fd zmladzovac\u00ed rez, \u010d\u00edm predch\u00e1dzame starnutiu a vy\u010derpaniu.<\/p>\n\n\n\n

Ak v\u00e1s James Grieve zaujal a uva\u017eujete o jeho pestovan\u00ed, priklad\u00e1m e\u0161te p\u00e1r \u00fadajov. Pou\u017e\u00edva sa na priamu konzum\u00e1ciu, mu\u0161tovanie, v\u00fdrobu lekv\u00e1ru, varenie a destilovanie.<\/p>\n\n\n\n

Medzi v\u00fdhody tejto odrody patr\u00ed:<\/p>\n\n\n\n