{"id":3024,"date":"2024-10-02T19:13:38","date_gmt":"2024-10-02T17:13:38","guid":{"rendered":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/?p=3024"},"modified":"2024-10-17T12:03:48","modified_gmt":"2024-10-17T10:03:48","slug":"tretia-aktualita","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/2024\/clanky\/tretia-aktualita\/","title":{"rendered":"Pavol Jedli\u010dka II. preklad diela"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\n

V janu\u00e1ri sme si pripomenuli v\u00fdro\u010die narodenia v\u00fdznamn\u00e9ho k\u0148aza, ktor\u00fd nav\u017edy zostane sp\u00e4t\u00fd s regi\u00f3nom Mal\u00fdch Karp\u00e1t a aj s na\u0161ou obcou. Pri tej pr\u00edle\u017eitosti sme sa rozhodli uverejni\u0165 na pokra\u010dovanie preklad diela \u201ePamiatky Mal\u00fdch Karp\u00e1t I.\u201c. Konkr\u00e9tne \u010dasti, ktor\u00e1 sa venuje obci Horn\u00e9 Ore\u0161any.<\/p>\n<\/div>\n\n\n\n

Jedli\u010dka na 15 stran\u00e1ch rozober\u00e1 p\u00edsomn\u00fa hist\u00f3riu obce, cirkevn\u00e9 pamiatky, n\u00e1rodnostn\u00e9 zlo\u017eenie, vzdel\u00e1vanie, mlyn\u00e1rstvo, vin\u00e1rstvo, obuvn\u00edctvo a \u0161\u013eachtu.<\/p>\n\n\n\n

FELS\u0150-DI\u00d3S<\/h2>\n\n\n\n

Horn\u00e9 Ore\u0161any (Fels\u0151-Di\u00f3s, Obernussdorf) s\u00fa na konci dlh\u00e9ho re\u0165azca Mal\u00fdch Karp\u00e1t, na \u00fap\u00e4t\u00ed vysok\u00fdch h\u00f4r. Ich s\u00fa\u010dasn\u00fd n\u00e1zov (Fels\u0151-Di\u00f3s) bude sotva star\u0161\u00ed ako dve storo\u010dia. Za star\u00fdch \u010dias sa volali N\u00e9meth-Di\u00f3s. Tento n\u00e1zov bol be\u017en\u00fd v 17. stor. a vyskytuje sa aj v listin\u00e1ch z 19. storo\u010dia. V 17. a 18. stor. nikde nen\u00e1jdeme pomenovanie Fels\u0151-Di\u00f3s. Vo v\u0161etk\u00fdch p\u00edsomn\u00fdch z\u00e1znamoch sa zhodne uv\u00e1dza ako N\u00e9meth-Di\u00f3s. V star\u0161\u00edch listin\u00e1ch sa Fels\u0151-Di\u00f3s jednoducho naz\u00fdva Dy\u00f3s.<\/p>\n\n\n\n

Horn\u00e9 Ore\u0161any sa u\u017e v 16. storo\u010d\u00ed mohli pochv\u00e1li\u0165 \u0161tat\u00fatom trhov\u00e9ho mesta. Jarmo\u010dn\u00e9 privil\u00e9gium udelil Horn\u00fdm Ore\u0161anom Rudolf II. v roku 1582. Na jeho z\u00e1klade sa \u0161tyrikr\u00e1t do roka vykon\u00e1valo pr\u00e1vo kona\u0165 jarmok.<\/p>\n\n\n\n

Prostredn\u00edctvom darovacej listiny z roku 1388 daroval kr\u00e1\u013e \u017digmund Luxembursk\u00fd H. Ore\u0161any, spolu s nieko\u013ek\u00fdmi dedinami vojvodovi Ctiborovi zo Ctibor\u00edc, Andrejovi Pothessimu (Podczaszy) a Mikul\u00e1\u0161ovi Bythovsk\u00e9mu.<\/p>\n\n\n\n

Horn\u00e9 Ore\u0161any, Modra a Smolenice s\u00fa v tejto listine uv\u00e1dzan\u00e9 pod n\u00e1zvom Villa Regalis (kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 dedina), \u010do znamen\u00e1, \u017ee mali rovnak\u00e9 postavenie a boli v kr\u00e1\u013eovskej dr\u017ebe.<\/p>\n\n\n\n

Horn\u00e9 Ore\u0161any boli nieko\u013eko storo\u010d\u00ed za\u010dlenen\u00e9 do panstva Smolenice a dodnes k nemu patria. Za Ctibora sa spolu so Smolenicami odtrhli od hradu Korl\u00e1tka, o \u010dom sved\u010d\u00ed u\u017e spom\u00ednan\u00e1 listina z roku 1388: \u201eQuarum posedum et. villarum nostrarum praedictarum Regalium tres, scilicet Dyos, Somalga et Zenthwyth vocate alias ad castrum nostrum Korlatkw nuncupatum spectrarunt …. de eisdem castris excidentes, sequestrantes et separantes.\u201c<\/p>\n\n\n\n

N\u00c1RODNOS\u0164<\/h2>\n\n\n\n

Od roku 1388 zdie\u013eaj\u00fa Horn\u00e9 Ore\u0161any a Smolenice spolo\u010dn\u00fd osud pod spr\u00e1vou jedn\u00e9ho zemep\u00e1na.<\/p>\n\n\n\n

Pod\u013ea star\u0161ieho pomenovania (N\u00e9meth-Di\u00f3s) mohla by\u0165 obec os\u00eddlen\u00e1 nemeck\u00fdm obyvate\u013estvom. Tento predpoklad potvrdzuj\u00fa prastar\u00e9 n\u00e1zvy vin\u00edc v obci, ako: Olajt, Mittelberg, Oberberg, Leber, Ruhbaumgarten, Schneeweisz, ktor\u00e9 sa uv\u00e1dzaj\u00fa u\u017e v 16. storo\u010d\u00ed a pou\u017e\u00edvaj\u00fa sa dodnes. Kedy bol nemeck\u00fd jazyk v obci dominantn\u00fd, to sa ned\u00e1 nikde zisti\u0165. Je skuto\u010dne zvl\u00e1\u0161tnym javom, ke\u010f\u017ee nepochybn\u00e9 stopy na dominanciu nemeck\u00e9ho jazyka sa zachovali napr. v Doln\u00fdch Ore\u0161anoch. V Horn\u00fdch Ore\u0161anoch je pou\u017e\u00edvanie nemeck\u00e9ho jazyka len historick\u00fdm predpokladom.<\/p>\n\n\n\n

CIRKEVN\u00c9 PAMIATKY<\/h2>\n\n\n\n

Z cirkevn\u00fdch pamiatok obce mus\u00edme spomen\u00fa\u0165 predov\u0161etk\u00fdm star\u00fd kostol. Ten bol zb\u00faran\u00fd v druhej polovici minul\u00e9ho storo\u010dia (18. storo\u010die). Zvy\u0161ky jeho m\u00farov s\u00fa dnes zarasten\u00e9 tr\u00e1vou a len pozornej\u0161ie oko si v\u0161imne zvy\u0161ky niekdaj\u0161ieho kostola. Jeho p\u00f4vod nemo\u017eno ur\u010di\u0165. Ist\u00e9 je, \u017ee obec, pod\u013ea zn\u00e1mej farskej matriky Kanizsai, u\u017e koncom 14. storo\u010dia mala vlastn\u00fa farnos\u0165 a pravdepodobne aj vlastn\u00fd kostol.<\/p>\n\n\n\n

Pod\u013ea svedectva J\u00e1nosa Jelenffyho z kanonickej vizit\u00e1cie z roku 1731 bol tento kostol postaven\u00fd v tvare kr\u00ed\u017ea a bol cel\u00fd zaklenut\u00fd. Jelenffy ho popisuje ako celkom priestrann\u00fd a pekn\u00fd (elegantn\u00fd). To, na \u010do vizit\u00e1cia nedok\u00e1zala pouk\u00e1za\u0165, m\u00f4\u017eeme nahradi\u0165 n\u00e1hodn\u00fdm objavom.<\/p>\n\n\n\n

Ako \u010falej pokra\u010duje Pavol Jedli\u010dka „preto\u017ee pisate\u013eovi t\u00fdchto riadkov sa podarilo v dome objavi\u0165 dva tesan\u00e9 kamene, ktor\u00e9 patrili k okenn\u00fdm r\u00e1mom star\u00e9ho kostola. Tieto kamene s\u00fa pekne vytesan\u00e9 a z ich proporci\u00ed sa d\u00e1 us\u00fadi\u0165, \u017ee okn\u00e1 boli dos\u0165 ve\u013ek\u00e9. Kamene s\u00fa v s\u00fa\u010dasnosti uchov\u00e1van\u00e9 ako pamiatka v novom kostole.“<\/p>\n\n\n\n

Vizit\u00e1cia star\u00e9ho kostola, ktor\u00fa uskuto\u010dnil \u0160tefan Illy\u00e9s v roku 1694 uv\u00e1dza, \u017ee v kostole sa nach\u00e1dzaj\u00fa 3 olt\u00e1re (v Jelenffyho vizit\u00e1cii sa pritom uv\u00e1dza a\u017e 5 olt\u00e1rov). Hlavn\u00fd olt\u00e1r bol zasv\u00e4ten\u00fd a postaven\u00fd na po\u010des\u0165 sv. Mikul\u00e1\u0161a, biskupa. Tento olt\u00e1r bol ozdoben\u00fd 1 pozl\u00e1tenou sochou. Klenba kostola bola vyma\u013eovan\u00e1 v predo\u0161lom storo\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Vo sv\u00e4tyni boli dva bo\u010dn\u00e9 olt\u00e1re. Jeden z nich bol vystavan\u00fd na po\u010des\u0165 kr\u00e1\u013ea sv. \u0160tefana. Na tomto olt\u00e1ri boli tie\u017e sochy sv. Ladislava a Imricha. V roku 1731 bol tento olt\u00e1r u\u017e zna\u010dne po\u0161koden\u00fd a vyzeral ako ruina. Jeho renov\u00e1ciu zafinancovali dobrodinci kostola, gr\u00f3fska rodina Erd\u0151dyovcov zo Smolen\u00edc. Pod kaplnkou bola hrobka, ktor\u00e1 pod\u013ea vizit\u00e1cie z roku 1731 obsahovala ostatky \u017eensk\u00e9ho predka gr\u00f3fov.<\/p>\n\n\n\n

Druh\u00fd bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r bol zasv\u00e4ten\u00fd sv. Antonovi Padu\u00e1nskemu. Galg\u00f3czyho vizit\u00e1cia z roku 1756 uv\u00e1dza, \u017ee sa traduje, \u017ee tento olt\u00e1r bol postaven\u00fd z daru bli\u017e\u0161ie ne\u0161pecifikovan\u00fdch Talianov.<\/p>\n\n\n\n

Nemo\u017eno zabudn\u00fa\u0165 ani na dva olt\u00e1re v samotnej lodi kostola, preto\u017ee oba osvet\u013euj\u00fa niekdaj\u0161ieho n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho ducha obyvate\u013estva. Olt\u00e1r postaven\u00fd na po\u010des\u0165 sv. Franti\u0161ka v\u010fa\u010dil za svoju existenciu a pov\u00fd\u0161enie (postavenie) trom zbo\u017en\u00fdm skupin\u00e1m, ktor\u00e9 p\u00f4sobili v obci. Boli to tieto spolo\u010dnosti: bratstvo Panny M\u00e1rie \u0160kapuliarskej, Spolok umieraj\u00faceho Krista a Bratstvo sv. Franti\u0161ka.<\/p>\n\n\n\n

Piaty olt\u00e1r okolo kazate\u013enice bol zasv\u00e4ten\u00fd Nepo\u0161kvrnenej Panne. Tento dali pod\u013ea vizit\u00e1cie z roku 1756 postavi\u0165 obyvatelia obce na znak v\u010faky, \u017ee boli u\u0161etren\u00ed od n\u00e1kazlivej epid\u00e9mie z\u00fariacej na vidieku. Vo vizit\u00e1cii sa \u010falej spom\u00edna, \u017ee okrem murovanej organovej gal\u00e9rie mal kostol e\u0161te dve dreven\u00e9 gal\u00e9rie po oboch stran\u00e1ch hlavnej lode, a \u017ee dvere sakristie kostola boli \u017eelezn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

Okolo kostola bol dedinsk\u00fd cintor\u00edn, ako to bolo pri star\u00fdch kostoloch zvykom. Na tomto cintor\u00edne bola kaplnka venovan\u00e1 Najsv\u00e4tej\u0161ej Trojici. V tejto kaplnke sa kon\u00e1vali om\u0161e za \u017d\u00f3fiu Boss\u00e1nyiov\u00fa, na \u010do bola ulo\u017een\u00e1 fund\u00e1cia (pe\u0148a\u017en\u00fd obnos). Tento funda\u010dn\u00fd z\u00e1klad existuje dodnes.<\/p>\n\n\n\n

Star\u00fd kostol mal aj ve\u017eu, v ktorej sa v roku 1696 nach\u00e1dzali dva zvony a v roku 1731 zvony 4. Ako na darky\u0148u \u0161tvrt\u00e9ho zvona sa v\u010fa\u010dne spom\u00edna na Ter\u00e9ziu Esterh\u00e1zyov\u00fa. Pod\u013ea vizit\u00e1cie z roku 1782 bola ve\u017ea v dobrom stave.<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f sme si podrobne op\u00edsali zaniknut\u00fd kostol v obci Horn\u00e9 Ore\u0161any, pozrime sa v kr\u00e1tkosti aj na s\u00fa\u010dasn\u00fd kostol.<\/p>\n\n\n\n

Stavba nov\u00e9ho kostola za\u010dala v roku 1758 za pastor\u00e1cie far\u00e1ra S\u00e1muela Tama\u0161iho a dokon\u010den\u00e1 bola v roku 1764 za biskupa – far\u00e1ra Ad\u00e1ma Markovi\u010da. V\u00fdstavbu kostola financovali obyvatelia obce, gr\u00f3f Juraj Erd\u0151dy a jeho syn Kri\u0161tof. Prv\u00fd s v\u00fdstavbou za\u010dal a druh\u00fd ju dokon\u010dil. Nech je po\u017eehnan\u00e1 ich vzne\u0161en\u00e1 pamiatka!<\/p>\n\n\n\n

Kostol bol postaven\u00fd v \u0161t\u00fdle svojej doby. Odhliadnuc od prirodzen\u00fdch nedostatkov architektonick\u00e9ho \u0161t\u00fdlu, m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee tento kostol je najkraj\u0161\u00edm kostolom v regi\u00f3ne, jeho kr\u00e1su umoc\u0148uje jeho ve\u013ekos\u0165 a v\u00fd\u0161ka. D\u013a\u017eka lode je 13 siah a 10 lak\u0165ov, \u0161\u00edrka 6 siah, d\u013a\u017eka sv\u00e4tyne 3 siahy 3 lakte 8 st\u00f4p, \u0161\u00edrka 2 siahy 5 lak\u0165ov 3 stopy.<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f\u017ee opisu interi\u00e9ru kostola nem\u00f4\u017eem venova\u0165 viac priestoru, do pozornosti \u010ditate\u013ea odpor\u00fa\u010dam len niektor\u00e9 jeho zauj\u00edmavej\u0161ie \u010dasti. Kazate\u013enica je vyrezan\u00e1 z dreva, skr\u00e1\u0161\u013euje ju umelecky spracovan\u00e1 podobize\u0148 meden\u00e9ho hada na palici z pr\u00edbehu o Moj\u017ei\u0161ovi. Ve\u013ek\u00e1 olejoma\u013eba bo\u010dn\u00e9ho olt\u00e1ra oproti kazate\u013enici zobrazuje sv. Vincenta. Tento obraz nesie znaky vysokej umeleckej hodnoty. Ide o dar gr\u00f3fa Kri\u0161tofa Erd\u0151dyho z roku 1761.<\/p>\n\n\n\n

Okrem toho m\u00e1 tento kostol aj vysokokvalitn\u00fa maliarsku pr\u00e1cu, olt\u00e1rny obraz sv. Katar\u00edny. Nach\u00e1dza sa na druhom bo\u010dnom olt\u00e1re, v pr\u00edpade ktor\u00e9ho i\u0161lo o don\u00e1ciu gr\u00f3fa Kri\u0161tofa Erd\u0151dyho z roku 1762.<\/p>\n\n\n\n

Nakoniec mus\u00edm spomen\u00fa\u0165 znamenite vyrez\u00e1van\u00fa dreven\u00fa bustu zobrazuj\u00facu Boha Otca. D\u00f4stojn\u00fd dojem z jeho tv\u00e1re na n\u00e1s p\u00f4sob\u00ed prekvapivo.<\/p>\n\n\n\n

Nov\u00e9mu kostolu takmer storo\u010die ch\u00fdbala ve\u017ea, ako v\u00fdznamn\u00e1 doplnkov\u00e1 \u010das\u0165. Jeho s\u00fa\u010dasn\u00e1 ve\u017ea sa za\u010dala stava\u0165 v roku 1859 a dokon\u010den\u00e1 bola v roku 1861. T\u00e1to svoj\u00edm preveden\u00edm, a v neposlednom rade svojou v\u00fd\u0161kou, kr\u00e1snym a vkusn\u00fdm sp\u00f4sobom dotvorila celkov\u00fd charakter objektu. Postaven\u00e1 bola najm\u00e4 v\u010faka vtedaj\u0161iemu nad\u0161en\u00e9mu a ne\u00fanavn\u00e9mu far\u00e1rovi J\u00f3zsefovi Fodorovi a \u0161tedr\u00fdm a u\u0161\u013eachtil\u00fdm darom farn\u00edkov z obce. Vtedaj\u0161\u00ed p\u00e1n gr\u00f3f Jozef P\u00e1lffy, nechcel na stavbu ve\u017ee ni\u010d\u00edm prispie\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Ve\u017ea spolu s kostolom boli sl\u00e1vnostne vysv\u00e4ten\u00e9 jeho eminenciou ostrihomsk\u00fdm arcibiskupom J\u00e1nom Scitovsk\u00fdm. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti boli veriaci obce a vidieka s\u00fa\u010das\u0165ou vz\u00e1cnej sl\u00e1vnosti.<\/p>\n\n\n\n

Z\u00c1KLADINY \/ FUND\u00c1CIE<\/h2>\n\n\n\n

Spomedzi cirkevn\u00fdch spomienok na Horn\u00e9 Ore\u0161any treba s v\u010fa\u010dn\u00fdm uznan\u00edm spomen\u00fa\u0165 jeden pozemok, ktor\u00fd k\u00fapili gr\u00f3f Adam Erd\u0151dy, nitriansky biskup a gr\u00f3f Juraj Erd\u0151dy. Tento pozemok bol kedysi majetkom hornoore\u0161ansk\u00e9ho \u0161pit\u00e1la, ako sa uv\u00e1dza v kanonickej vizit\u00e1cii z roku 1731. Spom\u00ednan\u00ed \u0161\u013eachtick\u00ed gr\u00f3fi zmenili \u00fa\u010del pozemkov, ktor\u00e9 ich predkovia darovali \u0161pit\u00e1lu. Z\u00e1rove\u0148 sa zaviazali, \u017ee ak nesk\u00f4r v obci vznikne nemocnica, vy\u010distia pozemky zodpovedaj\u00face mno\u017estvu pozemkov darovan\u00fdch farnosti na jej \u00fa\u010del.<\/p>\n\n\n\n

V r\u00e1mci n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho \u017eivota obyvate\u013eov obce r\u00e1d spom\u00ednam na zbo\u017en\u00e9 z\u00e1kladiny, ktor\u00e9 sa zakladali od za\u010diatku tohto storo\u010dia a st\u00e1le dosahuj\u00fa tis\u00edce forintov.<\/p>\n\n\n\n

Aj z najnov\u0161\u00edch \u010dias sa pre potomkov zachovalo nieko\u013eko n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch pamiatok. Medzi nimi aj \u0161tvrt\u00fd olt\u00e1r postaven\u00fd na po\u010des\u0165 Bolestnej Panny M\u00e1rie, ktor\u00fd st\u00e1l 700 forintov. \u010ealej od roku 1866 kamenn\u00e9 kr\u00ed\u017ee a in\u00e9 kamenn\u00e9 plastiky postaven\u00e9 na viacer\u00fdch miestach v obci a na hraniciach obce. Z\u00e1rove\u0148 boli zalo\u017een\u00e9 z\u00e1kladiny pre procesie ved\u00face k t\u00fdmto soch\u00e1m a pre \u00fadr\u017ebu a uctievanie s\u00f4ch.<\/p>\n\n\n\n

N\u00e1bo\u017eensk\u00e9 c\u00edtenie hornoore\u0161ancov dokazuj\u00fa aj star\u0161ie diela, napr\u00edklad kaplnky: Sedembolestnej Panny M\u00e1rie, Sv. Vendel\u00edna a Sv. Rochusa, ktor\u00e9 existovali u\u017e v roku 1756. K t\u00fdmto kaplnk\u00e1m chodia veriaci ka\u017ed\u00fd rok v procesii.<\/p>\n\n\n\n

\u0160KOLA<\/h2>\n\n\n\n

Vzh\u013eadom na ned\u00e1vnu minulos\u0165 Horn\u00fdch Ore\u0161ian m\u00f4\u017eeme poveda\u0165 s \u00faplnou istotou, \u017ee obec obetovala na podporu n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho \u017eivota a \u013eudov\u00e9ho vzdel\u00e1vania najviac spomedzi okolit\u00fdch ded\u00edn. Na d\u00f4kaz toho uv\u00e1dzam, \u017ee v roku 1869 bola n\u00e1bo\u017eenskou obcou postaven\u00e1 svetl\u00e1 a komfortne zariaden\u00e1 \u0161kola a dom pre u\u010dite\u013ea. Obetav\u00fdm pr\u00edstupom vytvorila t\u00fato sv\u00e4ty\u0148u vzdelanosti, ktor\u00e1 okrem ru\u010dnej pr\u00e1ce, ktor\u00fa zabezpe\u010dovali dedin\u010dania a ktor\u00e1 sa d\u00e1 odhadn\u00fa\u0165 na dvetis\u00edc frankov, st\u00e1la 3709 frankov a 28 kor\u00fan v hotovosti.<\/p>\n\n\n\n

KNI\u017dNICA<\/h2>\n\n\n\n

V Horn\u00fdch Ore\u0161anoch je aj farsk\u00e1 kni\u017enica zo 17. storo\u010dia. Obsahuje aj latinsk\u00e9 cirkevn\u00e9 a dom\u00e1ce historick\u00e9 knihy z 19. storo\u010dia. Ich po\u010det spolu s historick\u00fdmi knihami je asi 200. V tejto kni\u017enici je rukopis s latinsk\u00fdm n\u00e1pisom: Compendium Institutionem Physicarum quod et praelectionibus Joanis B a ft. Fort. L\u00e1ng AA. LL. et Philos. D octoris nec non in Seminario A .-Eppali Tyrnaviensi Phys. Oecon. et M atheseos P ro fessoris, descripsit Ignatius U herkovics Sem. eiusd. H. Cummunus et Phliae 2-um in annum A uditor Anno 1804. Toto dielo pozost\u00e1va z dvoch zv\u00e4zkov, ku ktor\u00fdm s\u00fa pripojen\u00e9 pr\u00edrodovedn\u00e9 kresby. Je nap\u00edsan\u00e9, akoby bolo pripraven\u00e9 pre tla\u010d. Zv\u00e4zok I. m\u00e1 308 str\u00e1n a zv\u00e4zok II. 236 str\u00e1n.<\/p>\n\n\n\n

MLYNY<\/h2>\n\n\n\n

Dobr\u00e1 poves\u0165 tunaj\u0161\u00edch mlynov bola v\u0161eobecne zn\u00e1ma u\u017e pred nieko\u013ek\u00fdmi desa\u0165ro\u010diami. Niet poch\u00fdb o tom, \u017ee t\u00e1to poves\u0165 bola odovzd\u00e1van\u00e1 v priebehu minul\u00fdch storo\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Toto tvrdenie potvrdzuj\u00fa spo\u013eahliv\u00e9 \u00fadaje, \u017ee v Horn\u00fdch Ore\u0161anoch u\u017e koncom 16. storo\u010dia st\u00e1l pri kostole \u0161tvorkolesov\u00fd mlyn, ktor\u00e9ho tri koles\u00e1 sl\u00fa\u017eili na mletie p\u0161enice. V Galg\u00f3czyho vizit\u00e1cii z roku 1756 sa uv\u00e1dza, \u017ee mlyn\u00e1ri musia plati\u0165 far\u00e1rovi rovnak\u00e9 poplatky, ako obyvatelia ostatn\u00fdch panstiev. Uv\u00e1dza sa tie\u017e, \u017ee obec bola v ned\u00e1vnej dobe strediskom mlyn\u00e1rskeho cechu, kde sa objavovali vidiecki cechov\u00ed majstri aj z oblasti rieky Blavy a Trn\u00e1vky.<\/p>\n\n\n\n

D\u0148a 22. decembra 1829 udelil kr\u00e1\u013e Franti\u0161ek I. Rak\u00fasky listinu \u201eMlyn\u00e1rom miest Horn\u00e9 Ore\u0161any a Smolenice\u201c potvrdzuj\u00facu cechov\u00e9 pr\u00e1vo, ktor\u00e9 dnes vlastn\u00ed mlyn\u00e1rsky majster z Horn\u00fdch Ore\u0161ian. Pre mlad\u0161iu gener\u00e1ciu, ktor\u00e1 vie o cechov\u00fdch vz\u0165ahoch menej, uv\u00e1dzam zauj\u00edmav\u00e9 body spom\u00ednan\u00e9ho cechov\u00e9ho poriadku:<\/p>\n\n\n\n

– str. 4: U\u010de\u0148 dlhuje \u010fal\u0161\u00ed t\u00fd\u017ede\u0148 u\u010d\u0148ovskej pr\u00edpravy za ka\u017ed\u00fd de\u0148, ktor\u00fd nepr\u00e1vom vynech\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

– str. 11: Len \u017eupn\u00fd \u00farad na z\u00e1klade zd\u00f4vodnenej \u017eiadosti pr\u00edslu\u0161n\u00e9ho \u010dlena cechu a vedenia obce m\u00f4\u017ee tovari\u0161a oslobodi\u0165 od povinnosti vandrova\u0165 na tri roky. Tak\u00fdmito d\u00f4vodmi s\u00fa: pomoc rodi\u010dom, ktor\u00ed ochoreli alebo ak jeden z nich zomrel<\/p>\n\n\n\n

– str. 17: Takzvan\u00fd \u201eblau Montag\u201c – Modr\u00fd pondelok (vo\u013en\u00fd pondelok) pre tovari\u0161ov sa nesmie zachov\u00e1va\u0165.<\/p>\n\n\n\n

– str. 18: Tovari\u0161i nesm\u00fa s\u00fahlasi\u0165 s t\u00fdm, \u017ee bud\u00fa pracova\u0165 za menej ako zau\u017e\u00edvan\u00fd plat, inak bud\u00fa potrestan\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

– str. 26: Majstrovsk\u00fd poplatok je 25 frankov a mus\u00ed by\u0165 vlo\u017een\u00fd do cechovej truhlice. Majstrovsk\u00e9 obedy a ob\u010derstvenie s\u00fa zru\u0161en\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

– str. 29: Majstri maj\u00fa povinnos\u0165 ka\u017ed\u00fd \u0161tvr\u0165rok pr\u00eds\u0165 na sv. om\u0161u. Kto pr\u00edde po evanjeliu, dostane pokutu.<\/p>\n\n\n\n

– str. 30: Majstrom je zak\u00e1zan\u00e9 zv\u00e1dza\u0165 na odchod tovari\u0161ov. \u0160kodu sp\u00f4soben\u00fa tak\u00fdmto presvied\u010dan\u00edm nahrad\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

– str. 31: Majstrom je pod \u0165archou pokuty zak\u00e1zan\u00e9 navz\u00e1jom si kazi\u0165 dielo, a t\u00fdm kazi\u0165 meno pred verejnos\u0165ou.<\/p>\n\n\n\n

– str. 34: Chor\u00ed a chudobn\u00ed \u010dlenovia cechu maj\u00fa dost\u00e1va\u0165 pomoc z cechovej truhlice s podmienkou, \u017ee ke\u010f sa im vr\u00e1ti zdravie, pomoc, ktor\u00fa dostan\u00fa, vr\u00e1tia.<\/p>\n\n\n\n

– str. 35: \u010clenovia cechu s\u00fa povinn\u00ed v pr\u00edpade, \u017ee je niektor\u00fd z cechov\u00fdch majstrov chor\u00fd a nie je mu zaopatren\u00fd u\u010de\u0148 \u010di tovari\u0161, postara\u0165 sa o chor\u00e9ho \u010dlena cechu, a to tak, \u017ee mu po\u0161l\u00fa na 8 dn\u00ed v\u00fdpomoc – svojich u\u010d\u0148ov a tovari\u0161ov.<\/p>\n\n\n\n

– str. 36: Ak majster, tovari\u0161, u\u010de\u0148 alebo majstrovsk\u00e9 die\u0165a zomrie, \u010dlenovia cechu musia by\u0165 pr\u00edtomn\u00ed na pohrebe a ich po\u010det ur\u010d\u00ed vrchnos\u0165.<\/p>\n\n\n\n

– str. 45: Pe\u0148a\u017en\u00e9 poplatky a pokuty v cechu sa maj\u00fa pou\u017ei\u0165 s vedom\u00edm cechov\u00e9ho komis\u00e1ra na pomoc chudobn\u00fdm \u010dlenom.<\/p>\n\n\n\n

V kostole v Horn\u00fdch Ore\u0161anoch je dodnes zachovan\u00e1 ve\u013ek\u00e1 troj\u017er\u010fov\u00e1 z\u00e1stava b\u00fdval\u00e9ho mlyn\u00e1rskeho cechu, ktor\u00e1 bola vyroben\u00e1 v roku 1862. Tento cech oproti zvyku in\u00fdch cechov sl\u00fa\u017eil na svoj \u00fa\u010del sv\u00e4t\u00fa om\u0161u a to na De\u0148 Nanebovst\u00fapenia P\u00e1na, kedy sa v obci v sviato\u010dnom odeve objav\u00ed 28-32 mlyn\u00e1rov.<\/p>\n\n\n\n

V roku 1860 sa v obci nach\u00e1dzalo 7 prev\u00e1dzkovan\u00fdch mlynov a 2 mlyny patriace obci Lo\u0161onec. Tri z t\u00fdchto mlynov zanikli okolo roku 1869. S\u00fa\u010dasn\u00fd majite\u013e obce gr\u00f3f M\u00f3ric P\u00e1lffy vynahradil zru\u0161en\u00e9 mlyny. Konkr\u00e9tne prestavbou mlyna na dolnom konci obce. Po prestavbe vznikol ve\u013ek\u00fd mlyn dlh\u00fd a\u017e 30 metrov. Tie\u017e bol prestavan\u00fd jeden z dvojkolesov\u00fdch mlynov v obci. Okrem toho bol v roku 1869 prestavan\u00fd \u010fal\u0161\u00ed mlyn na p\u00edlu.<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f u\u017e hovor\u00edme o dolnom mlyne, mus\u00edm poznamena\u0165, \u017ee dvojposchodov\u00fa \u010das\u0165 tejto budovy, ktor\u00e1 je prepojen\u00e1 s mlynom v zadnej \u010dasti budovy, tvorili p\u00f4vodne izby. Tie pred 40 \u2013 50 rokmi vyu\u017e\u00edval gr\u00f3f a pod\u013ea toho boli aj zariaden\u00e9. Izby boli pekne vyma\u013eovan\u00e9, s ve\u013ek\u00fdmi oknami a kr\u00e1snymi bielymi ku\u017ee\u013eovit\u00fdmi vysok\u00fdmi kach\u013eov\u00fdmi pecami. Pozd\u013a\u017e izieb bola priestrann\u00e1 chodba pokryt\u00e1 mramorov\u00fdmi plat\u0148ami. Schodisko ved\u00face na prv\u00e9 poschodie bolo ve\u013emi \u0161irok\u00e9. Niet poch\u00fdb o tom, \u017ee ve\u013ek\u00e9 kamenn\u00e9 okenn\u00e9 r\u00e1my n\u00e1jden\u00e9 v mlyne kedysi sl\u00fa\u017eili ako r\u00e1my okien budovy, ktor\u00e1 sl\u00fa\u017eila ako s\u00eddlo p\u00e1na, a po zmene p\u00f4vodn\u00e9ho \u00fa\u010delu budovy boli premiestnen\u00e9 na svoje s\u00fa\u010dasn\u00e9 miesto. V \u00fastnom podan\u00ed \u013eudu pretrvala trad\u00edcia: \u017ee t\u00e1to budova bola \u201ehradom\u201c, v ktorom b\u00fdvala gr\u00f3fka. \u013dudia dodnes naz\u00fdvaj\u00fa objekt \u201eNov\u00fd mlyn\u201c \u010do odkazuje na fakt, \u017ee tento ve\u013ek\u00fd objekt p\u00f4vodne sl\u00fa\u017eil in\u00e9mu \u00fa\u010delu a a\u017e nesk\u00f4r bol prestavan\u00fd na mlyn.<\/p>\n\n\n\n

Zauj\u00edmav\u00fdm momentom prev\u00e1dzky mlynov v obci je aj skuto\u010dnos\u0165, \u017ee pred rokom 1840 sa v obci vo ve\u013ekom obchodovalo s m\u00fakou a obil\u00edm. P\u0161enica sa nakupovala v Seredi v objeme pribli\u017ene 14 a\u017e 15 vozov, ako aj v Trnave a v okolit\u00fdch obciach. \u010cas\u0165 p\u0161enice poch\u00e1dzala z pansk\u00fdch s\u00fdpok a od \u017didov. M\u00faka sa odv\u00e1\u017eala na konsk\u00fdch povozoch do miest na Morave (Olomouc, Brno, Lipn\u00edk, Krom\u011b\u0159\u00ed\u017e, P\u0159erov a Fr\u00fddek-M\u00edstek). Na na\u0161om \u00fazem\u00ed pred\u00e1vali m\u00faku najviac v Bratislave a Nitre.<\/p>\n\n\n\n

Popri tomto obchode s obil\u00edm a m\u00fakou si nielen tunaj\u0161\u00ed mlyn\u00e1ri a pr\u00edslu\u0161n\u00ed dopravcovia, ale aj chudobnej\u0161\u00ed \u013eudia, ktor\u00ed pracovali ako n\u00e1denn\u00edci, zar\u00e1bali prev\u00e1\u017ean\u00edm obilia a m\u00faky. T\u00e1to doprava s roz\u0161irovan\u00edm \u017eelezni\u010dn\u00fdch siet\u00ed pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi upadla a \u010dasom \u00faplne zanikla. V \u010dase, ke\u010f e\u0161te prekvitala, vyviezli z Horn\u00fdch Ore\u0161ian t\u00fd\u017edenne okolo tristo bratislavsk\u00fdch mer\u00edc m\u00faky.<\/p>\n\n\n\n

OBUVN\u00cdCKY CECH<\/h2>\n\n\n\n

Ke\u010f u\u017e hovor\u00edme o spomienkach na priemysel, treba spomen\u00fa\u0165, \u017ee v Horn\u00fdch Ore\u0161anoch u\u017e v 17. storo\u010d\u00ed existoval obuvn\u00edcky cech, ktor\u00fd sa udr\u017eal a\u017e do s\u00fa\u010dasnosti. Tento cech m\u00e1 v dr\u017ebe k\u00f3piu listiny z 1. j\u00fala 1671, ktor\u00fa vydali gr\u00f3fi Jozef a Kri\u0161t\u00f3f Erd\u0151dyov\u00ed. Pod\u013ea listiny obaja gr\u00f3fi, ako p\u00e1ni zo Smolen\u00edc, potvrdzuj\u00fa pravidl\u00e1 Hornoore\u0161ansk\u00e9ho obuvn\u00edckeho cechu, ktor\u00e9 boli nap\u00edsan\u00e9 pod\u013ea vzoru o nieko\u013eko rokov sk\u00f4r a \u017ee v\u0161etk\u00fdm ostatn\u00fdm obuvn\u00edckym majstrom z cechu je zak\u00e1zan\u00e9 pred\u00e1va\u0165 obuv v Horn\u00fdch Ore\u0161anoch mimo predajn\u00fdch hod\u00edn.<\/p>\n\n\n\n

Pe\u010da\u0165 tohto cechu existuje dodnes.<\/p>\n\n\n\n

D\u017dB\u00c1NKARI<\/h2>\n\n\n\n

E\u0161te ve\u013ea \u013eud\u00ed v Horn\u00fdch Ore\u0161anoch si pam\u00e4t\u00e1 dvoch v\u00fdrobcov d\u017eb\u00e1nov, ktor\u00ed pred 35 \u2013 40 rokmi vyr\u00e1bali n\u00e1dhern\u00e9 d\u017eb\u00e1ny, misky a taniere. Star\u0161\u00ed obyvatelia obce pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi uk\u00e1zali nieko\u013eko vkusn\u00fdch star\u00fdch n\u00e1dob a na z\u00e1klade trad\u00edcie odovzdanej ich predkami tvrdili, \u017ee tieto diela boli vyroben\u00e9 v Horn\u00fdch Ore\u0161anoch. Dnes tu u\u017e nie s\u00fa \u017eiadni v\u00fdrobcovia d\u017eb\u00e1nov.<\/p>\n\n\n\n

TK\u00c1\u010cI<\/h2>\n\n\n\n

V Horn\u00fdch Ore\u0161anoch v s\u00fa\u010dasnosti p\u00f4sob\u00ed nieko\u013eko tk\u00e1\u010dov. T\u00ed tu p\u00f4sobili aj v d\u00e1vnych dob\u00e1ch. V\u017edy cez leto si odd\u00fdchnu od svojho remesla a pracuj\u00fa na poli.<\/p>\n\n\n\n

\u0160\u013dACHTA<\/h2>\n\n\n\n

Pri popise pansk\u00fdch a hospod\u00e1rskych pomerov v Horn\u00fdch Ore\u0161anoch, ktor\u00e9 uv\u00e1dzam v nasleduj\u00facich riadkoch, mus\u00edm \u010ditate\u013ea odk\u00e1za\u0165 na opis pomerov v Smolenickom panstve. Ako som u\u017e spomenul, obec patr\u00ed do Smolenick\u00e9ho panstva od \u010dias \u017digmunda I. V obci sa okrem miestnych ve\u013ekostatk\u00e1rov v 16. a\u017e 19. storo\u010d\u00ed stret\u00e1vame aj so \u0161\u013eachticmi, ktor\u00ed v obci vlastnili majetky, ale tu ne\u017eili. Predov\u0161etk\u00fdm i\u0161lo o vlastn\u00edkov vinohradov.<\/p>\n\n\n\n

V Horn\u00fdch Ore\u0161anoch sa v tesnej bl\u00edzkosti star\u00e9ho kostola nach\u00e1dzala aj \u0161\u013eachtick\u00e1 k\u00faria. Dom aj s interi\u00e9rom sa zachovali dodnes. Vzh\u013eadom na jedine\u010dn\u00fd stavebn\u00fd \u0161t\u00fdl tohto domu, a to v strede fas\u00e1dy mierne vy\u010dnievaj\u00facu mal\u00fa miestnos\u0165 (arkier) a mre\u017eu vo\u013ene vy\u010dnievaj\u00facu z okna na fas\u00e1de, nem\u00f4\u017eeme pochybova\u0165 o tom, \u017ee tento dom je jedn\u00fdm z najstar\u0161\u00edch domov v obci. Ke\u010f\u017ee tento dom st\u00e1le nesie n\u00e1zov k\u00faria a ako tak\u00fd je uveden\u00fd v obecnom majetku a pozemkovej knihe, m\u00f4\u017eeme smelo predpoklada\u0165, \u017ee ide o t\u00fa ist\u00fa k\u00fariu, na ktorej stopy m\u00f4\u017eeme narazi\u0165 u\u017e v 16. storo\u010d\u00ed. V tomto objekte sa v suter\u00e9ne nach\u00e1dza kopan\u00e1 stud\u0148a, podobn\u00e1 studni z hradu \u010cerven\u00fd kame\u0148.<\/p>\n\n\n\n

Je pravdepodobn\u00e9, \u017ee ide o ten dom, ktor\u00fd je spom\u00ednan\u00fd v darovacej listine kr\u00e1\u013ea Maximili\u00e1na I. Habsbursk\u00e9ho, ktor\u00fd ho daroval \u0160imonovi Szil\u00e1gyimu.<\/p>\n\n\n\n

Koncom 16. a za\u010diatkom 17. storo\u010dia a vystupuj\u00fa ako majitelia panstva Horn\u00e9 Ore\u0161any Peter Wartusobitzer a jeho dc\u00e9ra Salome. Wartusobitzer k\u00fapil k\u00fariu od Kri\u0161tofa Ungnada za tis\u00edc frankov v roku 1589. Z roku 1609 m\u00e1 ostrihomsk\u00e1 kapitula o tomto panstve \u0161tatut\u00e1rnu listinu, v ktorej sa po smrti Salome, dc\u00e9ry Petra Wartusobitzera, dostal majetok do vlastn\u00edctva J\u00e1n Vizkelethy z Doln\u00fdch Ore\u0161ian a to spolu s k\u00fariou a vinicami. Ve\u010dn\u00fa dr\u017ebu t\u00fdchto majetkov dosved\u010duje gr\u00f3f Kri\u0161tof Erd\u0151dy v osved\u010den\u00ed zo d\u0148a 16. augusta 1627.<\/p>\n\n\n\n

Rodina Vizkelethyovcov vlastnila toto panstvo dlh\u00fa dobu, ke\u010f\u017ee pod\u013ea listiny z roku 1652 sa Franti\u0161ek Vizkelethy br\u00e1nil proti gr\u00f3fke Judite Amade, vlastn\u00ed\u010dke Horn\u00fdch Ore\u0161ian, vo veci z\u00e1kazu pr\u00e1va mera\u010dsk\u00e9ho lesa a v\u00edna.<\/p>\n\n\n\n

V 16. storo\u010d\u00ed sa v obci spom\u00edna M\u00e1ty\u00e1\u0161 Murak\u00f6zi, ktor\u00fd vlastnil mlyn v lokalite \u201eOd pietich stokov\u201c. V roku 1588 ho dostal od Anny Losonczyovej.<\/p>\n\n\n\n

Medzi majite\u013emi vin\u00edc v Horn\u00fdch Ore\u0161anoch sa vyskytuj\u00fa: \u0160tefan Gy\u0151rffy (1707), ktor\u00fd tu mal aj k\u00fariu, J\u00e1n Paksy, ktor\u00e9ho zalo\u017een\u00fd majetok, a to mlyn nach\u00e1dzaj\u00faci sa v dolnej \u010dasti obce, s 12 vinicami, odk\u00fapil od Antala Rajcs\u00e1nyiho a Krist\u00edny Bene gr\u00f3f Erd\u0151dy za 3000 frankov d\u0148a 19. j\u00fala 1725. V roku 1714 vlastnili v obci vinice aj Gubas\u00f3czyovci. V listine z toho ist\u00e9ho roku sa do\u010d\u00edtame, \u017ee rodina Paksy dala do z\u00e1lohy vinicu \u0160tefanovi Barlosovi a jeho man\u017eelke Kl\u00e1re K\u0151szeghyovej za 920 frankov.<\/p>\n\n\n\n

Z listiny nap\u00edsanej d\u0148a 28.5.1735 sa dozved\u00e1me, \u017ee gr\u00f3f \u00c1d\u00e1m Erd\u0151dy a gr\u00f3f Juraj Erd\u0151dy predali vo\u013en\u00fd pozemok v obci Pavlovi Tarn\u00f3czymu za 500 frankov.<\/p>\n\n\n\n

U\u017e v roku 1575 sa v obci Horn\u00e9 Ore\u0161any spom\u00ednaj\u00fa Peter Szil\u00e1gyi a B\u00e1lint Ayb\u00e1n. Po\u010das tohto obdobia \u017eilo v obci nieko\u013eko \u0161\u013eachticov, ktor\u00fdch men\u00e1 a s\u00fapis s\u00fa uveden\u00e9 v dokumente z r. 1724. Bohu\u017eia\u013e, spom\u00ednan\u00fd dokument som nena\u0161iel.<\/p>\n\n\n\n

V matrik\u00e1ch obce Horn\u00e9 Ore\u0161any m\u00f4\u017eeme vystopova\u0165 aj nieko\u013ek\u00fdch \u0161\u013eachtick\u00fdch maloro\u013en\u00edkov, ktor\u00ed tu \u017eili. V roku 1712 sa spom\u00edna mlad\u00fd \u0161\u013eachtic Juraj Aradim, ktor\u00fd sa o\u017eenil s dc\u00e9rou \u0161\u013eachtica Juraja Nagya. V roku 1727 sa spom\u00edna Juraj Zerg\u00e9nyi. V roku 1735 Pavol Tarn\u00f3czy s M\u00e1riou Gy\u0151rffyovou. V roku 1737 Guld\u00e1n M\u00e1rton s Kl\u00e1rou Dullay, dc\u00e9rou J\u00e1na Dullaya. V roku 1741 Ga\u0161par Bartleme s dc\u00e9rou pansk\u00e9ho d\u00f4stojn\u00edka Maty\u00e1\u0161a Muraya a v roku 1746 Franti\u0161ek Bartleme s dc\u00e9rou M\u00e1riou Imrenek Baksay. Medzi ni\u017e\u0161iu \u0161\u013eachtu v obci patrili aj Antal Raffy a Pavol Hor\u00e1nyi.<\/p>\n\n\n\n

Majetky \u0161\u013eachticov v Horn\u00fdch Ore\u0161anoch koncom 18. storo\u010dia vyk\u00fapilo zemsk\u00e9 panstvo, pod ktor\u00e9 obec spadala. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti do\u0161lo k sceleniu pozemkov (polia, vinohrady, lesy). I\u0161lo o v\u00fdnimo\u010dn\u00fd po\u010din na dan\u00fa dobu.<\/p>\n\n\n\n

VINICE<\/h2>\n\n\n\n

Z hospod\u00e1rskych dej\u00edn obce Horn\u00e9 Ore\u0161any vynik\u00e1 vinohradn\u00edctvo ako zauj\u00edmav\u00fd fenom\u00e9n, ktor\u00fd sa v minulosti aj v s\u00fa\u010dasnosti pova\u017euje za v\u00fdznamn\u00fd zdroj pr\u00edjmov obyvate\u013estva. D\u00e1 sa bezpe\u010dne predpoklada\u0165, \u017ee vinohradn\u00edctvu sa v obci venovali u\u017e v d\u00e1vnej\u0161\u00edch storo\u010diach.<\/p>\n\n\n\n

Stopy vin\u00edc siahaj\u00fa a\u017e do 16. storo\u010dia. 16.4.1569 kr\u00e1\u013e Maximili\u00e1n I. Habsbursk\u00fd daroval 1\/4 hrozna vo vinici zvanej Nethemberg (dnes nezn\u00e1ma lokalita) domu chudobn\u00fdch v Trnave a oslobodil ho od poplatkov a in\u00fdch bremien. 14. m\u00e1ja toho ist\u00e9ho roku vydal Maximili\u00e1n I. Habsbursk\u00fd darovaciu listinu, ktorou daroval domu chudobn\u00fdch v Trnave \u0161tyri desatiny hrozna z uveden\u00fdch vinohradov a dom ako ve\u010dn\u00fd dar a tento dar je osloboden\u00fd od be\u017en\u00fdch bremien s t\u00fdm spojen\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n

Podobne Kri\u0161tof Orsz\u00e1gh z Doln\u00fdch Ore\u0161ian daroval v roku 1567 dve vinice v Horn\u00fdch Ore\u0161anoch v prospech \u0161pit\u00e1la zasv\u00e4ten\u00e9ho sv. Ilone v Trnave. A v roku 1566 Mikul\u00e1\u0161 Ol\u00e1h oslobodil 1\/4 hrozna od desiatku. Tieto dve don\u00e1cie potvrdil Maximili\u00e1n I. Habsbursk\u00fd listinou z roku 1568.<\/p>\n\n\n\n

Skuto\u010dnos\u0165, \u017ee v Horn\u00fdch Ore\u0161anoch vlastnili, alebo mali v n\u00e1jme vinice aj \u0161\u013eachtici ktor\u00ed tu ne\u017eili, dokazuje dobr\u00fa kvalitu miestneho hrozna. Ako d\u00f4kaz toho m\u00f4\u017eem uvies\u0165 aj privilegi\u00e1lny list gr\u00f3fa Tom\u00e1\u0161a Erd\u0151dyho z roku 1599, pod\u013ea ktor\u00e9ho boli obyvatelia Horn\u00fdch Ore\u0161ian povinn\u00ed dod\u00e1va\u0165 pansk\u00e9 v\u00edna do pivn\u00edc v Doln\u00fdch Ore\u0161anoch a po dozret\u00ed, polovicu z nich umiestni\u0165 na z\u00e1mok v Smoleniciach.<\/p>\n\n\n\n

Dochovali sa aj \u00fadaje o vlastn\u00edctve vinohradov pre Barboru Thurz\u00f3v\u00fa, gr\u00f3fky Annu, Al\u017ebetu a Zuzanu Erd\u0151dyov\u00e9 ako aj koncesia zo d\u0148a 25. septembra 1629 pre J\u00e1na Onoryho, na z\u00e1klade ktorej z\u00edskal pr\u00e1vo postavi\u0165 lisov\u0148u vo vinohradoch obce Horn\u00e9 Ore\u0161any. V liste z 16. m\u00e1ja 1615 d\u00e1va Franti\u0161ek Pesty, ob\u010dan Trnavy, do z\u00e1lohu svoju vinicu s n\u00e1zvom \u00d3lajti v obci Horn\u00e9 Ore\u0161any za 300 forintov. Za\u010diatkom 17 storo\u010dia tu mali vinohrad aj Palu\u00edni zo \u0160a\u0161t\u00edna.<\/p>\n\n\n\n

Dobr\u00e1 poves\u0165 v\u00edn z obce Horn\u00e9 Ore\u0161any pretrvala dodnes a niet poch\u00fdb o tom, \u017ee v\u00edno vypestovan\u00e9 vo vinohrade Olajt m\u00f4\u017ee konkurova\u0165 ka\u017ed\u00e9mu v\u00ednu vyr\u00e1ban\u00e9mu v Bratislavskej \u017eupe. \u017dia\u013e, majitelia vin\u00edc v tejto priaznivej polohe za\u010d\u00ednaj\u00fa \u010diasto\u010dne zanedb\u00e1va\u0165 pestovanie bielych druhov vini\u010da, ktor\u00e9 s\u00fa n\u00e1ro\u010dn\u00e9 na pestovanie, no u\u0161\u013eachtil\u00e9 na kvalitu. Namiesto toho inklinuj\u00fa k pestovaniu \u010derven\u00e9ho vini\u010da, \u010do s\u013eubuje bohat\u0161iu \u00farodu. Tento pokles pestovania bielych druhov vini\u010da bol do zna\u010dnej miery sp\u00f4soben\u00fd ned\u00e1vnym poklesom cien v\u00edna a je predpoklad, \u017ee aj na\u010falej bude pokra\u010dova\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Vinohradn\u00edctvo v Horn\u00fdch Ore\u0161anoch utrpelo \u00fapadok nielen z h\u013eadiska kvality, ale aj kvantity, o \u010dom s\u00fa nepochybn\u00e9 star\u0161ie p\u00edsomn\u00e9 spomienky na vinohradn\u00edctvo, ako aj st\u00e1le pretrv\u00e1vaj\u00face charakteristiky b\u00fdval\u00fdch vin\u00edc.<\/p>\n\n\n\n

Tak\u00fdmto zaniknut\u00fdm vinohradom je Nechtak v severnej \u010dasti Obce. Hrozno z lokality Nekstak sa pritom spom\u00edna u\u017e v listine z roku 1579. Ko\u013eko n\u00e1mahy sa tu v minulosti vynakladalo na obr\u00e1banie kore\u0148a vini\u010da, sved\u010dia kopy kame\u0148ov a okruhliakov, ktor\u00e9 sa dodnes vyn\u00edmaj\u00fa medzi po\u013eami (b\u00fdval\u00fdmi vinohradmi) v lokalite Nechtak. Je to pripomienka vynalo\u017eenej energie b\u00fdval\u00fdch obyvate\u013eov.<\/p>\n\n\n\n

Podobne neskor\u0161ia gener\u00e1cia nechala odumrie\u0165 vinohrad Oberberg nad Horn\u00fdmi Ore\u0161anmi, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza na najvy\u0161\u0161om mieste vinohradn\u00edckeho kopca z\u00e1padne od obce. V tomto vinohrade dnes sotva n\u00e1jdete hrozno alebo dva, ale o to viac kamenn\u00fdch a \u0161trkov\u00fdch r\u00fan, ktor\u00e9 sa t\u00fd\u010dia na hraniciach b\u00fdval\u00fdch vin\u00edc. T\u00e1to vinica je e\u0161te jasnej\u0161\u00edm d\u00f4kazom ne\u00fanavn\u00e9ho \u00fasilia a vytrvalosti b\u00fdval\u00fdch pestovate\u013eov hrozna v obci, preto\u017ee p\u00f4da v Oberbergu je nielen \u0161trkovit\u00e1, ako v Nechtakoch, ale aj skalnat\u00e1. Tam sa dala p\u00f4da obrobi\u0165 a pestova\u0165 vinohrad naozaj len s neut\u00edchaj\u00facou n\u00e1mahou a vytrvalos\u0165ou.<\/p>\n\n\n\n

Najvy\u0161\u0161ie polo\u017een\u00e9 \u010dasti vin\u00edc Olait a Schneeweiss, rozprestieraj\u00facich sa tesne pod lesoch na vrchole vinohradn\u00edckych kopcov, sved\u010dia o niekdaj\u0161om prosperuj\u00facej\u0161om stave vin\u00edc v obci Horn\u00e9 Ore\u0161any. V s\u00fa\u010dasnosti s\u00fa zarasten\u00e9 krov\u00edm a t\u0155n\u00edm. V minulosti boli obr\u00e1ban\u00e9 rovnako ako spodn\u00e9 \u010dasti t\u00fdchto vin\u00edc.<\/p>\n\n\n\n

Na d\u00f4kaz tohto tvrdenia sa op\u00e4\u0165 odvol\u00e1vam na u\u017e zn\u00e1me kopy kamenia – r\u00fany, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa v t\u00fdchto dvoch vinohradoch, a to na horn\u00fdch koncoch dnes u\u017e neudr\u017eovan\u00fdch vinohradov.<\/p>\n\n\n\n

V Horn\u00fdch Ore\u0161anoch sa vinohradn\u00edctvo v posledn\u00fdch cca 40 rokov blahodarne rozv\u00edja a to aj v\u010faka tomu, \u017ee boli odstr\u00e1nen\u00e9 ovocn\u00e9 stromy, ktor\u00e9 sa vo vinohradoch nach\u00e1dzali vo v\u00e4\u010d\u0161om po\u010dte.<\/p>\n\n\n\n

CHOV DOBYTKA<\/h2>\n\n\n\n

Medzi odvetviami po\u013enohospod\u00e1rstva sa venovala v Horn\u00fdch Ore\u0161anoch osobitn\u00e1 pozornos\u0165 chovu dobytka.  Pri\u010dom obyvate\u013estvo chovalo v\u00fdlu\u010dne \u0161vaj\u010diarske plemeno dobytka (siment\u00e1lske).<\/p>\n\n\n\n

Ro\u013en\u00edci  z poza kopcov z Malaciek a Senice, najm\u00e4 na jar, \u010dasto nav\u0161tevovali Horn\u00e9 Ore\u0161any, aby kupovali dobytok. Viacer\u00ed ro\u013en\u00edci v obci sa tie\u017e zaoberali obchodom s dobytkom, a to do takej miery, \u017ee dobytok kupovali lok\u00e1lne alebo na bl\u00edzkom vidieku a pred\u00e1vali ho za dobr\u00e9 peniaze na okolit\u00fdch trhoch.<\/p>\n\n\n\n

Tu treba pripomen\u00fa\u0165 obrovsk\u00fd a r\u00fdchly finan\u010dn\u00fd a hospod\u00e1rsky \u00fapadok, ktor\u00fd obec Horn\u00e9 Ore\u0161any v posledn\u00fdch rokoch postihol. V rokoch 1872 a\u017e 1877 tu nieko\u013ekokr\u00e1t z\u00farili po\u017eiare a v d\u00f4sledku neprodukt\u00edvnych rokov 70. rokov 19. storo\u010dia bola ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 obyvate\u013estva n\u00faten\u00e1 uch\u00fdli\u0165 sa k zobraniu p\u00f4\u017ei\u010dky. Nezasv\u00e4ten\u00ed a d\u00f4ver\u010div\u00ed ro\u013en\u00edci v najlep\u0161om pr\u00edpade h\u013eadali pomoc u bezduch\u00fdch \u017eidovsk\u00fdch \u00fa\u017eern\u00edkov. Vy\u0161\u0161ie spomenut\u00e9 protivenstv\u00e1 sp\u00f4sobili nevylie\u010dite\u013en\u00e9 rany a \u00fa\u017eera ich otr\u00e1vila do takej miery, \u017ee kedysi najbohat\u0161\u00ed a najprest\u00ed\u017enej\u0161\u00ed ro\u013en\u00edci z Horn\u00fdch Ore\u0161an pri\u0161li do krajnej z\u00e1huby.<\/p>\n\n\n\n

Pre \u010ditate\u013eovu inform\u00e1ciu uv\u00e1dzam, \u017ee za\u010diatkom roku 1878 do\u0161lo ku krachu Horn\u00fdch Ore\u0161ian, v d\u00f4sledku ktor\u00e9ho bolo do konca okt\u00f3bra 1881 vo verejnej s\u00fadnej dra\u017ebe predan\u00fdch viac ako 20 domov a pribli\u017ene 200 jutier (cca 150 hekt\u00e1rov) ornej p\u00f4dy a l\u00fak.<\/p>\n\n\n\n

T\u00e1to hospod\u00e1rska kr\u00edza mala neblah\u00fd vplyv na v\u0161etky odvetvia hospod\u00e1rstva, najm\u00e4 v\u0161ak na vy\u0161\u0161ie vychva\u013eovan\u00fd chov \u0161vaj\u010diarskeho dobytka. V posledn\u00fdch rokoch le\u017eali polia farm\u00e1rov ohrozen\u00e9 ne\u00faspechom ladom.<\/p>\n\n\n\n

RYBOLOV<\/h2>\n\n\n\n

Medzi hospod\u00e1rskymi odvetviami Horn\u00fdch Ore\u0161ian kedysi prekvital aj rybolov, ktor\u00e9mu sa panstvo venovalo vo v\u00e4\u010d\u0161om rozsahu. Poloha a stopy star\u00fdch rybn\u00edkov mo\u017eno e\u0161te dnes vidie\u0165 na hranici medzi Lo\u0161oncom a Boler\u00e1zom, na l\u00fakach ne\u010faleko tehelne. V obci Horn\u00e9 Ore\u0161any boli tri rybn\u00edky, pri\u010dom ich tvar v krajine st\u00e1le existuje.<\/p>\n\n\n\n

Pod\u013ea listiny zo Smolenick\u00e9ho pansk\u00e9ho arch\u00edvu z roku 1760 mal pansk\u00fd ryb\u00e1r plat 35 forintov a 3 den\u00e1re.<\/p>\n\n\n\n

Gr\u00f3f M\u00f3ric P\u00e1lffy, s\u00fa\u010dasn\u00fd majite\u013e Smolenick\u00e9ho panstva, sa s nad\u0161en\u00edm chopil tohto v\u00fdznamn\u00e9ho odvetvia hospod\u00e1rstva v 60. rokoch 19. storo\u010dia, ke\u010f v lesoch Horn\u00fdch Ore\u0161ian v okol\u00ed potoka Parina bohat\u00e9ho na pstruhy s kri\u0161t\u00e1\u013eovo \u010distou vodou vyh\u013abil nieko\u013eko rybn\u00edkov na ve\u013ek\u00e9 n\u00e1klady a obete, v z\u00e1ujme chovu pstruhov.<\/p>\n\n\n\n

P\u00f4vod t\u00fdchto rybn\u00edkov mo\u017eno h\u013eada\u0165 v rybej liahni (Bruthalle), ktorej \u00falohou bolo umelo chova\u0165 ryby a vo v\u00e4\u010d\u0161ej miere os\u00edd\u013eova\u0165 toky Parina \u010di Parna v lesoch obce pstruhmi.  Pr\u00e1ve potok Parina bol v minulosti ob\u013e\u00faben\u00fdm miestom pre pstruhy.<\/p>\n\n\n\n

My\u0161lienka rybn\u00edkov vznikla v roku 1872 a v tom istom roku vznikli prv\u00e9 tri v\u00e4\u010d\u0161ie rybn\u00edky. Majite\u013eom je gr\u00f3f M\u00f3ric P\u00e1lffy. V rokoch 1872-1873 poslal do salzbursk\u00e9ho ryb\u00e1rskeho \u00fastavu osobu na vzdel\u00e1vanie, ktorej nesk\u00f4r zveril starostlivos\u0165 o rybn\u00edky.<\/p>\n\n\n\n

P\u00f4vodne zalo\u017een\u00e1 umel\u00e1 rybia farma pre\u0161la v roku 1875 ve\u013ekou zmenou. Vtedy bol ako certifikovan\u00fd ryb\u00e1r zamestnan\u00fd J\u00f3zsef Szvetics. Vznikla \u00faplne nov\u00e1 rybia farma pre 1 1\/2 mili\u00f3na ryb\u00edch ikier, ktor\u00e1 je profesion\u00e1lne vybaven\u00e1 nov\u00fdmi z\u00e1sobn\u00edkmi. V tom \u010dase bola p\u00f4da jazier vydl\u00e1\u017eden\u00e1 a vyu\u017e\u00edvali sa kan\u00e1ly potrebn\u00e9 na chov r\u00fdb. Okrem pstruhov poto\u010dn\u00fdch sa v s\u00fa\u010dasnosti v jazer\u00e1ch umelo chovaj\u00fa tieto druhy r\u00fdb: sih marena, hlav\u00e1tka podunajsk\u00e1, pstruh jazern\u00fd, oby\u010dajn\u00fd a kalifornsk\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

Rybn\u00edky dnes pozost\u00e1vaj\u00fa zo 7 v\u00e4\u010d\u0161\u00edch a 27 men\u0161\u00edch jazier. Je zbo\u017enou t\u00fa\u017ebou aby sa gr\u00f3fske truhlice plnili primeran\u00fdm ziskom. Nik si to nezasl\u00fa\u017ei viac ako ten, \u010do sa \u017eivo zauj\u00edma o chov r\u00fdb a prin\u00e1\u0161a obete.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Dostali sme sa na koniec \u201eobsiahleho\u201c opisu na\u0161ej obce. Nap\u00edsal som obsiahleho v \u00favodzovk\u00e1ch, preto\u017ee by sme boli ur\u010dite v\u0161etci priv\u00edtali, ak by bol opis e\u0161te dlh\u0161\u00ed. Ke\u010f\u017ee mal autor obmedzen\u00fd priestor vy\u010dlenen\u00fd pre jednotliv\u00e9 obce a mest\u00e1, nezostalo mu u\u017e miesto pre opis napr. drobn\u00fdch sakr\u00e1lnych pamiatok v obci (kr\u00ed\u017ee, kaplnky, Bo\u017eie muky). Zato n\u00e1s obohatil o nov\u00e9 poznatky s\u00favisiace s kostolmi.<\/p>\n\n\n\n

Pri spracov\u00e1van\u00ed tohto \u010dl\u00e1nku som sa neubr\u00e1nil my\u0161lienke \u010do by dnes na hlavn\u00fd olt\u00e1r a jeho zl\u00fd technick\u00fd stav a necitliv\u00e9 socialistick\u00e9 prema\u013eovanie povedal Pavol Jedli\u010dka, \u010di k\u0148azi ktor\u00ed tu boli pred n\u00edm, taktie\u017e don\u00e1tori Juraj a Kri\u0161tof Erd\u0151dy a gener\u00e1cie farn\u00edkov, ktor\u00ed sa pri\u010dinili o vybudovanie kostola finan\u010dne, \u010di fyzickou pr\u00e1cou. Ver\u00edm, \u017ee napriek v\u0161etk\u00e9mu sa raz olt\u00e1r do\u010dk\u00e1 opravy a bude tu i pre \u010fal\u0161ie gener\u00e1cie.<\/p>\n\n\n\n

Pri preklade \u010dasti venuj\u00facej sa popisu bo\u010dn\u00fdch olt\u00e1rov som si spomenul tie\u017e na fotografiu interi\u00e9ru kostola z roku 1960, ktor\u00e1 bola zverejnen\u00e1 v Malokarpatskom poslovi 9\/2020. Kone\u010dne vieme, koho zachyt\u00e1va na obraze na bo\u010dnom olt\u00e1ri pri kazate\u013enici (dnes je tam obraz sv. M\u00e1rie Goretti). Mo\u017eno sa raz n\u00e1jde aj fotografia zachyt\u00e1vaj\u00faca sv. Katar\u00ednu pred jej nahraden\u00edm za sv. Cyrila a Metoda. \u017dia\u013e, aj v\u00fdmena t\u00fdchto obrazov je len \u010fal\u0161ou uk\u00e1\u017ekou nev\u00e1\u017eenia si miestnej hist\u00f3rie. Zni\u010dili sa chr\u00e1nen\u00e9 n\u00e1hrobky na cintor\u00edne, prema\u013eoval sa olt\u00e1r a v\u00fdma\u013eba stien kostola, pamiatky pripom\u00ednaj\u00face Rak\u00fasko-Uhorsko a tak by som mohol pokra\u010dova\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Viacn\u00e1sobn\u00e9 zmeny politick\u00e9ho zriadenia od d\u00f4b Pavla Jedli\u010dku, \u010di p\u00f4sobenie totalitn\u00fdch re\u017eimov, to v\u0161etko sa podp\u00edsalo nie len pod z\u00e1nikom z\u00e1klad\u00edn, ale aj pod z\u00e1nikom aktiv\u00edt, ktor\u00e9 sa k nim via\u017eu. Dnes u\u017e nik nenadv\u00e4zuje na st\u00e1ro\u010dn\u00e9 trad\u00edcie procesi\u00ed k soch\u00e1m, kr\u00ed\u017eom a kaplnk\u00e1m. U\u017e aj t\u00e1 dedinsk\u00e1 spolo\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 v minulosti zachov\u00e1vala trad\u00edcie, sa sekularizuje. D\u00f4raz sa kladie na povrchnos\u0165, ateistick\u00fa \u201ekorektnos\u0165\u201c, falo\u0161n\u00fa toleranciu a snahu zap\u00e1\u010di\u0165 sa v\u0161etk\u00fdm.<\/p>\n\n\n\n

U\u017e ani budova starej \u0161koly nestoj\u00ed. Na jej mieste je nie\u010do, \u010do by sme mohli nazva\u0165 parkovisko. Objekt aj ke\u010f nie ako \u0161kolu, si u\u017e dnes pam\u00e4taj\u00fa len hornoore\u0161anci naroden\u00ed najnesk\u00f4r koncom osemdesiatych rokov , ktor\u00ed za\u017eili v objekte \u0161k\u00f4lku a t\u00ed naroden\u00ed pred rokom 1954, ktor\u00fdch tam zastihla povinn\u00e1 \u0161kolsk\u00e1 doch\u00e1dzka e\u0161te pred otvoren\u00edm novej \u0161koly v r. 1960 v priestoroch b\u00fdval\u00e9ho majera.<\/p>\n\n\n\n

Oproti dobe, v ktorej \u017eil a p\u00f4sobil Pavol Jedli\u010dka sme pokro\u010dili vo ve\u013ea oblastiach.<\/p>\n\n\n\n

Aj ke\u010f nie v\u017edy v prospech obce. V dne\u0161nej dobe u\u017e medzi nami nie s\u00fa tzv. analfabeti \u2013 osoby ktor\u00e9 nevedia \u010d\u00edta\u0165 a p\u00edsa\u0165. Niet preto divu, \u017ee dnes m\u00e1me v obci hne\u010f dve kni\u017enice. Obecn\u00fa a op\u00e4tovne aj farsk\u00fa. Obnoven\u00e1 bola v r. 2020 v\u010faka iniciat\u00edve vdp. Milana \u010cerve\u0148ansk\u00e9ho. Pr\u00e1ve po\u010das jeho p\u00f4sobenia v na\u0161ej obci sa za\u010dalo aj so systematick\u00fdm o\u0161etrovan\u00edm historick\u00fdch kn\u00edh a dokumentov. \u010eakujeme p. far\u00e1rovi za t\u00fato jeho iniciat\u00edvu.<\/p>\n\n\n\n

Ani pri \u0161kole neza\u010dal a ani sa nezastavil \u010das vybudovan\u00edm \u0161koly na dne\u0161nom N\u00e1m. Panny M\u00e1rie. Tejto \u0161kole predch\u00e1dzal objekt kde bola izba pre u\u010dite\u013ea a jedna u\u010deb\u0148a, ktor\u00e1 stala na rovnakom mieste u\u017e v roku 1694. V 20. storo\u010d\u00ed u\u017e ale ani nov\u00e1 budova nesta\u010dila a tak sa \u010dasom \u0161kola roz\u0161\u00edrila aj do \u010fal\u0161\u00edch objektov v obci (\u017didov\u0148a, Pastiere\u0148, Star\u00e1 domovina, Buja\u010dina). Skon\u010dilo to zb\u00faran\u00edm majera rod. P\u00e1lffy a v\u00fdstavbou s\u00fa\u010dasnej \u0161koly. \u0160koda len, \u017ee pl\u00e1ny obce v 30. rokoch 20. storo\u010dia neboli naplnen\u00e9 a \u0161kola nevznikla v miestach dne\u0161n\u00fdch bytoviek na Novej domovine. Mo\u017eno by sa n\u00e1m tak zachoval aj p\u00f4vodn\u00fd majer.<\/p>\n\n\n\n

E\u0161te st\u00e1le je ve\u013ea tak\u00fdch, ktor\u00ed si pam\u00e4taj\u00fa na chov dobytka, no len t\u00ed najstar\u0161\u00ed maj\u00fa e\u0161te v pam\u00e4ti aj jeho vyu\u017e\u00edvanie pri \u0165a\u017ek\u00fdch pr\u00e1cach (obr\u00e1banie p\u00f4dy), \u010di \u0165ahan\u00ed vozov. Pre m\u0148a osobne bola zauj\u00edmavou aj inform\u00e1cia, \u017ee u\u017e v tej dobe sa odstra\u0148ovali ovocn\u00e9 stromy z vinohradov (komunisti to u\u017e vlastne len dorazili). Rovnako obohacuj\u00facou bola aj \u010das\u0165 popisuj\u00faca zaniknut\u00e9 rybn\u00edky pri Smutnej.<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f\u017ee na\u0161a obec je tzv. \u201evin\u00e1rskou obcou\u201c, ver\u00edm, \u017ee Jedli\u010dka aj vin\u00e1rom a mo\u017eno aj motivoval.<\/p>\n\n\n\n

Dielo Pavla Jedli\u010dku predstavuje obdivuhodn\u00e9 \u010d\u00edtanie, pln\u00e9 prekvapen\u00ed a obohacuj\u00facich inform\u00e1ci\u00ed. Samozrejme, niekto m\u00f4\u017ee namieta\u0165, \u017ee nespomenul \u00faplne v\u0161etko. Treba si v\u0161ak uvedomi\u0165, \u017ee opisoval desiatky obc\u00ed regi\u00f3nu. Bol preto limitovan\u00fd priestorom a v\u0161etky dostupn\u00e9 inform\u00e1cie musel vtesna\u0165 na 15 str\u00e1n.<\/p>\n\n\n\n

\u010co napr\u00edklad vynechal? Pri priemysle nespomenul chemick\u00fa tov\u00e1re\u0148, tehel\u0148u a ani oct\u00e1re\u0148. Je to prekvapiv\u00e9, u\u017e len preto, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161\u00ed zamestn\u00e1vatelia v obci neboli. Ak spom\u00ednam oct\u00e1re\u0148, treba spomen\u00fa\u0165 aj \u0161\u013eachtick\u00fa rodinu Zichy, ktor\u00e1 ju vlastnila a prev\u00e1dzkovala.<\/p>\n\n\n\n

Viac, ne\u017e to, \u010do autor vynechal, n\u00e1s m\u00f4\u017ee mrzie\u0165 to, \u010do spomenul, no dnes u\u017e v obci nen\u00e1jdete. Nezostala n\u00e1m \u017eiadna k\u00faria, \u010di pansk\u00e9 s\u00eddlo. Mrzie\u0165 m\u00f4\u017ee aj fakt, \u017ee sa zastavili a st\u00edchli mlynsk\u00e9 koles\u00e1 a voda u\u017e nete\u010die v\u0161etk\u00fdmi n\u00e1honmi. Ak\u00e9 to muselo by\u0165 \u00fa\u017easn\u00e9, ke\u010f sa kon\u00e1vali cechov\u00e9 procesie. Cechy zanikli a ich cechov\u00e9 vlajky rovnako, ako aj ostatn\u00e9 procesn\u00e9 vlajky sa vytratili z kostola a povedomia Hornoore\u0161ancov.<\/p>\n\n\n\n

Pamiatky Mal\u00fdch Karp\u00e1t I. vy\u0161li pred 142 rokmi. Z poh\u013eadu celkov\u00fdch dej\u00edn obce takmer zanedbate\u013en\u00fd \u010das. Ke\u010f Pavol Jedli\u010dka p\u00edsal toto svoje s\u00faborn\u00e9 dielo, ur\u010dite ani netu\u0161il, ak\u00fdm v\u00fdznamn\u00fdm mementom bud\u00fa pre n\u00e1s jeho spomienky. M\u00f4\u017eeme len d\u00fafa\u0165, \u017ee raz nastane doba, kedy si budeme v\u00e1\u017ei\u0165 dedi\u010dstvo na\u0161ich predkov, prestane sa s jeho ni\u010den\u00edm a skon\u010d\u00ed sa s prekr\u00facan\u00edm dej\u00edn.<\/p>\n\n\n\n

S t\u00fdm ako si nev\u00e1\u017eime na\u0161u hist\u00f3riu s\u00favis\u00ed aj neust\u00e1la potreba prikr\u00e1\u0161\u013eova\u0165 si niektor\u00e9 udalosti, meni\u0165 ich skuto\u010dn\u00fd v\u00fdznam, alebo inak povedan\u00e9 oh\u00fdba\u0165, \u010di meni\u0165 hist\u00f3riu. Radi a \u00famyselne zab\u00fadame na to zl\u00e9 a nevhodn\u00e9, a to \u010do nevieme si dotv\u00e1rame pod\u013ea potreby. Pri prezentovan\u00ed hist\u00f3rie je v\u0161ak potrebn\u00e9 sa opiera\u0165 o historick\u00e9 pramene a fakty. V opa\u010dnom pr\u00edpade zostaneme nemilo prekvapen\u00ed, ak niekto pouk\u00e1\u017ee na fakt, \u017ee ide o v\u00fdplody vlastnej fant\u00e1zie, kde sa mie\u0161aj\u00fa re\u00e1lne osoby a udalosti s dojmami, legendami a \u00famyseln\u00fdmi klamstvami.<\/p>\n\n\n\n

Ver\u00edm, \u017ee tak ako pre Ober Nussdorf o.z., tak aj pre v\u0161etk\u00fdch ob\u010danov na\u0161ej obce bol jeho opis Horn\u00fdch Ore\u0161ian obohacuj\u00faci. Za n\u00e1s si jednozna\u010dne zasl\u00fa\u017ei ozna\u010denie \u201eOsobnos\u0165 Horn\u00fdch Ore\u0161ian\u201c.<\/p>\n\n\n\n

(JS)<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

V janu\u00e1ri sme si pripomenuli v\u00fdro\u010die narodenia v\u00fdznamn\u00e9ho k\u0148aza, ktor\u00fd nav\u017edy zostane sp\u00e4t\u00fd s regi\u00f3nom Mal\u00fdch Karp\u00e1t a aj s na\u0161ou obcou. Pri tej pr\u00edle\u017eitosti sme sa rozhodli uverejni\u0165 na pokra\u010dovanie preklad diela \u201ePamiatky Mal\u00fdch Karp\u00e1t I.\u201c. Konkr\u00e9tne \u010dasti, ktor\u00e1 sa venuje obci Horn\u00e9 Ore\u0161any. Jedli\u010dka na 15 stran\u00e1ch rozober\u00e1 p\u00edsomn\u00fa hist\u00f3riu obce, cirkevn\u00e9 pamiatky, […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3178,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"inline_featured_image":false,"footnotes":""},"categories":[1,41],"tags":[24],"class_list":["post-3024","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky","category-historia","tag-24"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3024","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3024"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3024\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3276,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3024\/revisions\/3276"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3178"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3024"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3024"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3024"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}