{"id":3022,"date":"2024-10-02T19:13:10","date_gmt":"2024-10-02T17:13:10","guid":{"rendered":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/?p=3022"},"modified":"2024-10-17T12:03:12","modified_gmt":"2024-10-17T10:03:12","slug":"druha-aktualita","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/2024\/clanky\/druha-aktualita\/","title":{"rendered":"Zabudnut\u00fd soch\u00e1r II."},"content":{"rendered":"<p class=\"has-medium-font-size\">Rok pred za\u010diatkom jedn\u00e9ho z najkrvavej\u0161\u00edch konfliktov v dejin\u00e1ch sveta sa v obci Fels\u00f6-di\u00f3s (Horn\u00e9 Ore\u0161any) v Rak\u00fasko-uhorskej monarchii <a><\/a>narodilo die\u0165a man\u017eelom Matejovi Petra\u0161ovi\u010dovi a Ter\u00e9zii Petra\u0161ovi\u010dovej, rodenej Bla\u017eovej. Dali mu meno Franti\u0161ek.<\/p>\n\n\n\n<p>Franti\u0161ek nebol ako ostatn\u00e9 deti. U\u017e od mladosti sa u neho prejavoval v\u00fdtvarn\u00fd talent. Jeho kroky prirodzene viedli za umeleck\u00fdm vzdelan\u00edm. Z\u00e1klady soch\u00e1rstva z\u00edskal na \u0160t\u00e1tnej priemyselnej \u0161kole soch\u00e1rsko-kamen\u00e1rskej v Ho\u0159iciach (1934-35) v severn\u00fdch \u010cech\u00e1ch, rovnako ako v\u00e4\u010d\u0161ina pr\u00edslu\u0161n\u00edkov \u201eGENER\u00c1CIE 1909\u201c (F. Dra\u0161kovi\u010d, F. Gibala, J. Kostka, L. Poll\u00e1k, R. Pribi\u0161, V. Vavro at\u010f.), ktorej sa zvyklo hovori\u0165 aj \u201eSVEDOMIE DOBY\u201c.<\/p>\n\n\n\n<p>Hne\u010f po skon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadi\u00ed v Ho\u0159iciach, pl\u00e1noval pokra\u010dova\u0165 v akademickom vzdelan\u00ed na Akad\u00e9mii v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v Prahe. Po absolvovan\u00ed \u00faspe\u0161n\u00fdch prij\u00edmac\u00edch sk\u00fa\u0161ok bol prijat\u00fd v \u0161kolskom roku 1935-36. List F. Petra\u0161ovi\u010da z 21. j\u00fana 2024, ktor\u00fd nap\u00edsal rektor\u00e1tu Akad\u00e9mie v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia v Prahe, n\u00e1m doklad\u00e1, akou strastiplnou cestou si musel prejs\u0165, aby vy\u0161tudoval vyt\u00fa\u017een\u00fa \u0161kolu. Rektor\u00e1t informoval, \u017ee zdravotn\u00e9 probl\u00e9my a finan\u010dn\u00e1 tiese\u0148 mu znemo\u017enili nast\u00fapi\u0165 na akad\u00e9miu v roku 1935-36 a \u017eiada o prijatie na \u0161kolu, na oddelenie soch\u00e1rske u prof. Bohumila Kafku v nasleduj\u00facom \u0161kolskom roku 1936-37.<\/p>\n\n\n\n<p>Ke\u010f\u017ee F. Petra\u0161ovi\u010d nast\u00fapil do \u0161koly v spom\u00ednanom roku a nav\u0161tevoval ju a\u017e do roku 1939, je zrejm\u00e9, \u017ee mu rektor\u00e1t akad\u00e9mie vyhovel. Pre \u0161tudenta z vidieckych pomerov, ktor\u00fd, ako s\u00e1m uv\u00e1dzal, bol vo finan\u010dnej tiesni, bolo ur\u010dite n\u00e1ro\u010dn\u00e1 plati\u0165 poplatky za \u0161kolu, ubytovanie, stravu, dopravu a v\u0161etko, s \u010d\u00edm bol spojen\u00fd \u017eivot \u0161tudenta v Prahe. Ako finan\u010dn\u00fa injekciu v tomto smere ur\u010dite vn\u00edmal aj \u010destn\u00e9 uznanie spojen\u00e9 s finan\u010dnou odmenou od nad\u00e1cie K. Buquoye, ktor\u00e9 z\u00edskal v \u0161kolskom roku 1938-39 za vynikaj\u00face \u0161kolsk\u00e9 v\u00fdsledky.<\/p>\n\n\n\n<p>V\u010faka \u0161tipendiu bol pripraven\u00fd \u0161tudova\u0165 aj v \u0161kolskom roku 1939-40, do ktor\u00e9ho u\u017e bol aj prijat\u00fd. P\u00edsal sa rok 1939 a Franti\u0161ek mal pred sebou zasl\u00fa\u017een\u00fd letn\u00fd oddych a netu\u0161il, \u010do pr\u00edde na jese\u0148.<\/p>\n\n\n\n<p>28. okt\u00f3bra 1939 sa na 21. v\u00fdro\u010die vzniku \u010cSR konali v Protektor\u00e1te \u010cechy a Morava masov\u00e9 demon\u0161tr\u00e1cie proti nemeckej okup\u00e1cii. Len v Prahe vy\u0161lo do ul\u00edc viac ako 100 000 \u013eud\u00ed. \u010eal\u0161\u00ed vyjadrovali svoj odpor nosen\u00edm stu\u017eky v n\u00e1rodn\u00fdch farb\u00e1ch na oble\u010den\u00ed alebo nenast\u00fapen\u00edm do pr\u00e1ce. V\u00fdsledkom bolo n\u00e1siln\u00e9 rozohnanie demon\u0161trantov nemeck\u00fdmi silov\u00fdmi zlo\u017ekami. N\u00e1silie si vy\u017eiadalo aj m\u0155tvych. V pr\u00edpade J\u00e1na Opletala \u0161tudenta medic\u00edny pri\u0161la smr\u0165 a\u017e 11. novembra, kedy pod\u013eahol zraneniam. Po pohrebe sa konala \u0161tudentsk\u00e1 demon\u0161tr\u00e1cia, ktor\u00e1 prer\u00e1stla do \u010fal\u0161ieho protestu proti okup\u00e1cii. Odpove\u010f pri\u0161la r\u00fdchlo, u\u017e 17. novembra 1939 nariadil r\u00ed\u0161sky protektor Konstantin von Neurath zatvorenie v\u0161etk\u00fdch \u010desk\u00fdch univerz\u00edt a intern\u00e1tov. Tak sa skon\u010dilo Franti\u0161kovo \u0161t\u00fadium v \u010cech\u00e1ch. O dva roky nesk\u00f4r (1942) zomiera aj prof. Kafka a po vojne sa u\u017e Franti\u0161ek na \u0161kolu nevr\u00e1til.<\/p>\n\n\n\n<p>\u0160t\u00fadium ale nevzdal. V nasleduj\u00facom \u0161kolskom roku (1940-41) nastupuje ako \u0161tipendista na Kr\u00e1\u013eovsk\u00fa akad\u00e9miu v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed do R\u00edma, kde si doplnil v Prahe z\u00edskan\u00e9 vedomosti. \u0160tipendium v R\u00edme mu poskytlo Ministerstvo \u0161kolstva a n\u00e1rodnej osvety Slovenskej republiky.<\/p>\n\n\n\n<p>Po skon\u010den\u00ed \u0161tipendia sa v roku 1941 Franti\u0161ek vr\u00e1til na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Zriadil si ateli\u00e9r a za\u010dal p\u00f4sobi\u0165 ako slobodn\u00fd v\u00fdtvarn\u00edk. Pracoval v oblasti drobnej a komornej plastiky, n\u00e1hrobn\u00fdch pomn\u00edkov a portr\u00e9tov.<\/p>\n\n\n\n<p>V obdob\u00ed Slovenskej republiky (vojnov\u00e9ho \u0161t\u00e1tu) bol akt\u00edvny aj navonok. Bol \u010dlenom Zv\u00e4zu slovensk\u00fdch v\u00fdtvarn\u00fdch umelcov a akt\u00edvne sa z\u00fa\u010dast\u0148oval na \u010dlensk\u00fdch v\u00fdstav\u00e1ch. Prv\u00fd kr\u00e1t vystavoval u\u017e v roku 1940 na III. \u010clenskej v\u00fdstave ZSVU. Po roku 1949 vst\u00fapil do Zv\u00e4zu \u010deskoslovensk\u00fdch v\u00fdtvarn\u00fdch umelcov.<\/p>\n\n\n\n<p>Svojou tvorbou a n\u00e1zorovou orient\u00e1ciou sa zaradil do nadrealistick\u00e9ho hnutia slovensk\u00fdch umelcov. Ako soch\u00e1r nadviazal na odkaz A. Rodina a E. A. Bourdella. V jeho dielach sa prejavil sklon k baladick\u00e9mu a\u017e dramatick\u00e9mu c\u00edteniu.<\/p>\n\n\n\n<p>Po osloboden\u00ed a obnove \u010cSR sa u Franti\u0161ka za\u010d\u00ednaj\u00fa objavova\u0165 prv\u00e9 pr\u00edznaky du\u0161evnej choroby. Jeho z\u00e1ujem o tvorbu za\u010d\u00edna upada\u0165 a prest\u00e1va vystavova\u0165. V\u00fdnimku tvoria e\u0161te dve v\u00fdstavy &#8211; XI. Zl\u00ednsky sal\u00f3n a 100 rokov slovensk\u00e9ho v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia, ktor\u00fdch sa z\u00fa\u010dastnil v roku 1948.<\/p>\n\n\n\n<p>Ist\u00fd \u010das roka 1948 e\u0161te p\u00f4sobil na Poveren\u00edctve inform\u00e1ci\u00ed a osvety Slovenskej n\u00e1rodnej rady a na strednej \u0161kole vo Zvolene. N\u00e1sledne sa pre stup\u0148uj\u00facu chorobu \u00faplne stiahol z v\u00fdtvarn\u00e9ho a verejn\u00e9ho \u017eivota.<\/p>\n\n\n\n<p>V roku 1950 bol natrvalo hospitalizovan\u00fd v psychiatrickej lie\u010debni v Pezinku &#8211; Cajle. Ako pacient tr\u00e1vil v\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu v umeleckej dielni, kde sa venoval ma\u013ebe obrazov a dekorovaniu predmetov. Pr\u00edle\u017eitostne ma\u013eoval krajin\u00e1rske z\u00e1bery okolia Cajly, ktor\u00e9 sa vyzna\u010dovali re\u00e1lnym viden\u00edm.<\/p>\n\n\n\n<p>Jeho \u017eivotn\u00e1 p\u00fa\u0165 bola kr\u00e1tka, no o to intenz\u00edvnej\u0161ia. Zomrel 11. j\u00fala 1959 vo veku 46 rokov. Zanechal n\u00e1m po sebe objemovo s\u00edce mal\u00e9, ale aj tak nezamenite\u013en\u00e9 a jedine\u010dn\u00e9 dielo.<\/p>\n\n\n\n<p>Pr\u00e1ve dnes si pripom\u00edname 65 v\u00fdro\u010die \u00famrtia Franti\u0161ka Petra\u0161ovi\u010da (* 9. 5. 1913, Horn\u00e9 Ore\u0161any &#8211; \u2020 11. 7. 1959, Pezinok), medzivojnov\u00e9ho soch\u00e1ra, monumentalistu a maliara.<\/p>\n\n\n\n<p>Ke\u010f som v roku 2023 nap\u00edsal \u010dl\u00e1nok pri v\u00fdro\u010d\u00ed jeho narodenia, pou\u017eil som n\u00e1zov \u201eZabudnut\u00fd soch\u00e1r\u201c. Pre\u0161lo viac ako rok a mus\u00edm skon\u0161tatova\u0165, \u017ee u\u017e nie tak \u00faplne zabudnut\u00fd. Mal som t\u00fa mo\u017enos\u0165 cez dobov\u00e9 dokumenty a spomienky pr\u00edbuzn\u00fdch viacej spozna\u0165 jeho osobu, \u017eivot a tvorbu. Som r\u00e1d, \u017ee niekto tak\u00fd sa v na\u0161ej obci narodil. Ver\u00edm v\u0161ak, \u017ee e\u0161te nie je koniec. E\u0161te je toho tak ve\u013ea, \u010do o Franti\u0161kovi nevieme. D\u00fafam, \u017ee sa n\u00e1m v bl\u00edzkej bud\u00facnosti podar\u00ed zaplni\u0165 aj \u010fal\u0161ie ch\u00fdbaj\u00face miesta v sklada\u010dke jeho \u017eivota.<\/p>\n\n\n\n<p>(JS)<\/p>\n\n\n\n<p><\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image size-large\"><img fetchpriority=\"high\" decoding=\"async\" width=\"707\" height=\"1024\" src=\"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/wp-content\/uploads\/2024\/10\/image-707x1024.png\" alt=\"Franti\u0161ek Petra\u0161ovi\u010d\" class=\"wp-image-3067\" srcset=\"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/wp-content\/uploads\/2024\/10\/image-707x1024.png 707w, https:\/\/www.obernussdorf.sk\/wp-content\/uploads\/2024\/10\/image-207x300.png 207w, https:\/\/www.obernussdorf.sk\/wp-content\/uploads\/2024\/10\/image-768x1112.png 768w, https:\/\/www.obernussdorf.sk\/wp-content\/uploads\/2024\/10\/image-8x12.png 8w, https:\/\/www.obernussdorf.sk\/wp-content\/uploads\/2024\/10\/image.png 956w\" sizes=\"(max-width: 707px) 100vw, 707px\" \/><\/figure>\n\n\n\n<p>foto: socha Matka (ro\u010dn\u00edkov\u00e1 pr\u00e1ca k \u0161t\u00e1tnej sk\u00fa\u0161ke 1938), zdroj AVU<\/p>\n\n\n\n<p><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Rok pred za\u010diatkom jedn\u00e9ho z najkrvavej\u0161\u00edch konfliktov v dejin\u00e1ch sveta sa v obci Fels\u00f6-di\u00f3s (Horn\u00e9 Ore\u0161any) v Rak\u00fasko-uhorskej monarchii narodilo die\u0165a man\u017eelom Matejovi Petra\u0161ovi\u010dovi a Ter\u00e9zii Petra\u0161ovi\u010dovej, rodenej Bla\u017eovej. Dali mu meno Franti\u0161ek. Franti\u0161ek nebol ako ostatn\u00e9 deti. U\u017e od mladosti sa u neho prejavoval v\u00fdtvarn\u00fd talent. Jeho kroky prirodzene viedli za umeleck\u00fdm vzdelan\u00edm. Z\u00e1klady [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3067,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"inline_featured_image":false,"footnotes":""},"categories":[1,41],"tags":[24],"class_list":["post-3022","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky","category-historia","tag-24"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3022","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3022"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3022\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3285,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3022\/revisions\/3285"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3067"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3022"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3022"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.obernussdorf.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3022"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}