V rámci seriálu o starých ovocných odrodách, ktoré pestovali naši predkovia v Malokarpatskom regióne, ako ďalšiu predstavujeme starú zimnú odrodu jablone. Ide o naozaj veľmi vitálnu a húževnatú odrodu. Prečo huževnatú? Nie každá jabloň zvládne pokračovať v raste aj po tom čo sa zvalí celý strom, alebo zakoreniť nalomený a ležiaci konár, či pokračovať v existencii po tom, čo polovicu stromu zničí výbuch granátu. Touto odolnou odrodou je:
Je možné, že o tejto jabloni počujete prvý krát, možno ste ju pestovali a možno ju poznáte pod iným názvom, napr. Anhalter, Bobovoje, Bohn Apfel, Bohnovo, Grochowka Strömapfel, Großer Rheinischer Bohnapfel, Rheinischer Bohnapfel, Anhänger, Bobovoe, Bobovoe bolsoe, Bohn-alma, , Gross-Bohn, Grossa di Bohn, Grosser Bohn Apfel, Grosser Rheinischer Bohn, Pomme Bohn, Pomme Haricot, Rabiner, Reinskoe bobovoe, Salzhauser Rheinischer, Schafskopf, Strömapfel, Zimmermännlea iné.
Táto jabloň bola nájdená v 18. storočí v Nemecku, ako náhodný semenáč v povodí rieky Neuwieder v Strednom Porýní. V minulosti patrilo toto jablko medzi 3 odrody, ktoré mohli byť na cisárskom dvore.
V Malých Karpatoch sme k dnešnému dňu narazili na niekoľko strom tejto odrody. Svojim príbehom nás však upútala tá, ktorá prežila zásah granátu na konci 2. sv. vojny.
Plodí malé až stredne veľké plody valcovité a dosahujú váhu 90 – 140 g. Dužina je biela, alebo nezelenala, neskôr žltkastá, pevná, veľmi šťavnatá, sladko-kyslá, mierne horká, pričom horkosť skladovaním čiastočne mizne. Šupka je pevná, tvrdá, s matným leskom. Počas dozrievania mení farbu zo svetlo-zelenej na svetlo-zeleno-žltú až žlto-hrdzavú. Na slnečnej strane má hnedočervené žíhané líčko. Na povrchu sú svetlé lenticely.
Jablká sa zbierajú od polovice októbra, ale konzumne dozrievajú v januári až marci. Uskladnené vydržia do konca mája až augusta.
Strom má mohutnú, pyramídovú korunu, neskôr guľovitú. Dorastá do výšky 6 – 8 metrov. V Malých Karpatoch sa mu darí aj preto, že dobre znáša podmienky do nadmorskej výšky do cca 600 m.n.m. Uprednostňuje ťažké a vlhké pôdy, nie však premočené. Strom začína plodiť v 10 až v 12 roku.
Odporúča sa pestovať ako polokmeň a vysokokmeň, pričom hlavne v mladosti vyžaduje občasný redukčný rez, nakoľko silne zahusťuje.
Ak vás Strymka zaujala a uvažujete o jej pestovaní, prikladám ešte pár údajov. Používa sa na priamu konzumáciu, sušenie, destilovanie, varenie a výrobu vína.
Medzi výhody tejto odrody patrí:
- bohatý výnos
- neopadáva ani vplyvom vetra
- dlhá skladovateľnosť
- dobre znáša prepravu
- vysoká odolnosť voči mrazu, a to aj v čase kvitnutia
- vysoká odolnosť voči chrastavosti a múčnatke (jedna z najodolnejších odrôd, a to voči chorobám aj škodcom)
Nevýhodou je:
- zlý opeľovač
- malá odolnosť voči rakovine v suchej pôde
Ak si chcete zasadiť Strymku, odporúčame jesennú výsadbu, najskôr začiatkom novembra. A kde? Tam, kde bude mať dostatok slnka a primerane vlhkú pôdu.
Dobrými opeľovačmi pre Strymku sú: Ananásová reneta, Baumanová reneta, Coxová reneta, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Báthske, Booskopské, McIntosh, Zvonkové, Grany Smith, Ingrid Marie, James Grieve, Jonathan, Landsberská reneta, Hammersteinovo, Osnabrücká reneta, Parkerovo, Zelené Rhodeislandské, Červené Štetínske, Šampión, Signe Tillisch, Adersleberský kalvil, Omanové, Bismarkovo, Biesterfeldská reneta, Newyorská reneta, Berlepschová reneta a ďalšie. a ďalšie.
Zasadením jablone sa zavďačíte nie len svojim deťom, či vnukom, ale aj ďalším generáciám.
(JS)
