V rámci seriálu o starých ovocných odrodách, ktoré pestovali naši predkovia v Malokarpatskom regióne, ako ďalšiu predstavujeme starú zimnú odrodu hrušky, ktorej pôvod je v Čechách a ktorá je známa ako
Prvý exemplár tejto odrody sme objavili v roku 2024. Mimoriadne úspešným však bol rok 2025, kedy sa nám podarilo nájsť ďalšie tri stromy tejto odrody.
Je možné, že o tejto hruške počujete prvý krát, možno ste ju pestovali a možno ju poznáte pod iným názvom, napr. Maslovka Koprčská, Maslovka Lieglová, Koprčka, Kobrčka, Hrabě Sternberg, Kulma, Kopitzer Butterbirne, Coloma, Knížecí tabulová, Bera Liegela, Liegels Winterbutterbirne, Kopertsche Fürstliche Tafelbirne, Koporecka, Lieglovka, Kopertsch Princely Table Pear, Sternberg’s Winter Butter Pear, Beurre`Liegel, Prinz Schwarzenberg, Ligla Masłówka, Furst Schawrzenberg, Graf Sternbergs Winter Liegels Butterbirne, Wintermuskateller Hiver de Liegel, Liegel téli vajoneza, Kopřeka, Butiro invernale di Liegel, Suprême Coloma a iné.
Ako je napísané v úvode, ide o starú odrodu pôvodom z Česka. Pravdepodobne náhodný semenáč, ktorého pôvod treba hľadať v 17. storočí (okolo r. 1650) v okolí obce Koporeč (nemecky Kopertsch). V obecnej histórii sa traduje že hrušku vyšľachtil v 18. stor. sedliak Václav (Wenzel) Gallin. Pomenovanie Lieglová dostala podľa významného rakúskeho pomológa Georga Liegela (1777-1862).
Plody sú menšie až stredné, vajcovitého tvaru. Váha plodov je od 80 – 140 g. Dužina je jemná, mäkká, veľmi šťavnatá, maslová, sladká, korenistá (škoricovo-muškátová), biela, neskôr žlto-biela. Šupka plodov je tenká, jemná, lesklá, čiastočne mastná, svetlo-zelená, neskôr žlto-zelená. Na povrchu sú výrazné svetlo-hnedé hrdzavé lenticely. Chýba akékoľvek líčko.
Plody sa zbierajú od konca septembra, konzumne dozrievajú v novembri (min. po 2 – 3 týždňovom pobyte v chlade) a uskladnené vydržia do marca.
Strom rastie v mladosti intenzívne, vytvára mohutnú, bujnú, široko-kužeľovitú, hustú a vysokú korunu. Dorastá do výšky 8 – 10 metrov. Je nenáročný na pestovanie. Najviac mu však vyhovujú slnečné až polotienisté teplé polohy chránené pred vetrom. Nevhodný na pestovanie v premočených pôdach. V Malých Karpatoch sa mu darí aj preto, že dobré znáša podmienky do nadmorskej výšky cca 600 m.n.m.. Do plodivosti nastupuje stredne skoro, a to už v 4 až 6 roku po vysadení, pričom plodivosť je vysoká a pravidelná.
Odporúča sa pestovať ako polokmeň, alebo vysokokmeň. Vyžaduje občasný redukčný rez.
Ak vás Koporečka zaujala a uvažujete o jej pestovaní, prikladám ešte pár údajov. Používa sa na priamu konzumáciu, sušenie, zaváranie, varenie, pečenie, destilovanie, muštovanie a výrobu lekváru.
Medzi výhody tejto odrody patrí:
- vysoká odolná voči mrazom v dreve a aj kvete
- dobrý opeľovač
- jedna z najchutnejších odrôd
Nevýhodou je:
- nízka odolnosť voči chrastavitosti
- nízka odolnosť voči múčnatke (pri pestovaní v nižších polohách)
Ak si chcete zasadiť Koporečku, odporúčame jesennú výsadbu, najskôr začiatkom novembra. A kde? Tam, kde bude mať dostatok slnka a primerane vlhkú až suchú pôdu.
Dobrými opeľovačmi pre Koporečku sú: Júlová, Krivica, Hardenpontová, Mechelenská, Lectierová, Williamsová, Generál Leclerk, Hardyho maslovkal, Giffardova, Lucasova, Meurisova a iné.
Podobné odrody: Mechelenská, Napoleonova a iné .
Zasadením hrušky sa zavďačíte nie len svojim deťom, či vnukom, ale aj ďalším generáciám.
(JS)
