V rámci seriálu o Malokarpatských ovocných stromoch, resp. starých odrodách ako ďalšiu predstavujeme veľmi starú odrodu jablone, ktorej pôvod je nejasný. Patrí medzi tzv. zimné odrody s extrémne dlhou skladovateľnosťou. V prípade tejto odrody nejde o reálny nález jedinca v Malokarpatskej krajine, ale o nájdenie historického dokladu o jeho pestovaní v tomto priestore.
Ak ste už na túto jabloň narazili, možno ju poznáte aj pod niektorým s jej ďalších pomenovaní: Vejlímek červený, Štétinské, Roter Winterstettiner, Rouge de Stettin, Štětínské červené, Jablko mastné, Vejlímek chocholatý, Valník, Velínek, Vejlumek, Velímek, Kalvarůže, Rother Stettiner Apfel, Der rothe Stettiner, Rother Herrnapfel, Rother Rostocker, Pomme rouge de Stettin, De Rostock Stettin, Rostrocker Stetting rouge, Rother Herrn-Zwiebel Apfel, Sbohmer, Rothbädemer, rother Asbacher, Türkischer Weinling, Vineuse Rouge, Vandlička červená atď.
Pri tejto odrode sa zvyčajne uvádza, že vznikla v 16. stor. V nemeckom prostredí sa ale často uvádza, že je oveľa staršia a prvú zmienku zasadzujú do 13. storočia. Faktom však je, že nepoznáme nie len presný rok, ale ani krajinu pôvodu a ani šľachtiteľa.
Plodí stredné až veľké plody, plocho guľovitého tvaru. Šupka je tuhá, lesklá a hladká, neskôr mastná. Počas dozrievania mení farbu zo svetlo-zelenej, na žltozelenú a nakoniec na svetločervenú až krvavo-červenú. Na povrchu sú výrazné červené a biele lenticely. Stopka je krátka, dužinatá, zelená a je hlboko zapustená v stopkovej jamke, ktorá má často matný hrdzavý povrch. Smerom k stopke a kalichu je povrch často kožovitý, matný, hnedozelenej farby.
Plody sa vyznačujú tuhou, veľmi šťavnatou, pevnou dužinou s vynikajúcou navinutou sladko-kyslou chuťou. Farba dužiny je zelenkavo-biela.
Zber plodov sa realizuje od konca septembra do 1/3 októbra. Konzumne dozrievajú v priebehu novembra a decembra a pri vhodnom uskladnení vydržia do apríla až júna.
Strom dorastá do výšky cca 6 – 8 metrov a má mohutnú, bujnú, plocho guľovitú korunu, ktorej konáre sa spúšťajú až k zemi. Plodiť začína veľmi neskoro až v 10 – 15 roku po vysadení. V Malých Karpatoch sa mu darí aj preto dobre, že dobré znáša podmienky do nadmorskej výšky cca 600 m.n.m. Odporúča sa pestovať ako polokmeň a vysokokmeň. Je nenáročný na pestovanie. Vyžaduje sporadický redukčný rez, hlavne ako predchádzanie zlomeniu dlhých a ovisnutých konárov. V primerane vlhkých pôdach a chladnejšom prostredí sa stromu darí najlepšie.
Ak vás táto odroda zaujala a uvažujete o jej pestovaní, prikladám ešte pár údajov. Jablká sa používajú sa na priamu konzumáciu, ale tiež na varenie, pečenie, zaváranie, muštovanie a sušenie.
V prípade, že ešte stále váhate, pridávam aj výhody a nevýhody pestovania. Medzi výhody ktoré vás možno presvedčia patrí:
- vysoká odolnosť voči mrazu, a to aj v kvete,
- pravidelná úroda
- jablká nevädnú a nehnijú
- vhodná na pestovanie v líniovej výsadbe (stromoradia)
- vhodná na prepravu, odoláva otlakom
- extrémne dlhé skladovanie
Tak ako väčšina ovocných stromov aj Roter Stettiner má svoje mínusy. Medzi tie patrí:
- zlý opeľovač
- veľmi citlivá na vlnačku krvavú
- veľmi náchylná na chrastavitosť
- stredne náchylná na múčnatku
Ak si chcete zasadiť Roter Stettiner, odporúčame jesennú výsadbu, najskôr začiatkom novembra. Dobrým opeľovačom pre Roter Stetinner je: Aderslebenský kalvil.
Zasadením jablone, alebo akéhokoľvek iného ovocného stromu sa zavďačíte nie len svojim deťom, či vnukom, ale aj ďalším generáciám.
(JS)
